Skláňa sa slnko za horou

Keď sa slnko skláňa za horou
moja myseľ túži za tebou
možno sa zdá,že slnko bozká horu
no je to len tajný klam obzoru.

Slnko a hora sú od seba tisíce míľ
ako od nás tých pár krásnych chvíľ
si odo mňa ďalej ako slnko od hory
dotknúť sa nám Boh viac nedovolí.

Si moje slnko a ja tvoja hora
patrím k tebe ako rybka do mora
no už to tak asi musí byť
jeden bez druhého musí žiť.

Niekto hovorí,že zas bude dobre
no bez teba sa to nedá,
nech horu pobozká slnko žobre
za lásku človek i dušu predá.

A tak ostáva slnko bez hory a hora bez slnka
každý deň v žiali trpia obaja
ten malý stret ako keď more bozká vlnka
čakajú kým ich Boh vezme do raja.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu