neznáme dievča známych.
Slzami cesty svoje máča,
za hriechy čias minulých.
Zúfalé dievča napohľad,
nad sebou sa zamýšľa.
Priala by si vinohrad,
nech viac nepremýšľa.
Slzy stekajúce po lícnej kosti,
snaží sa zakryť ako len vie.
Hoc zranili ju osobnosti,
nesmie nič dať na vedomie.
Kráčajúc po tmavej opustenej ulici,
čo vyzerá jak jej čierne svedomie.
Spomína na knihy uložené na polici,
ktoré chodievala čítať na priedomie.
Mali v sebe mnoho užitočného i pravdy,
veď málo kto sa v knihách pomýli.
Spravila som mnoho prešľapov i krivdy,
a stále dostávam šance na omyly!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár