A náhle vidím krásu dní,
Slnko, farby a všetky sny.
Snené, žité z ktorých niekto vykročí.
Ty a ja.
Sme v neustálom konflikte.
Ty vstúpiš na zem,
Ja razom vzlietnem.
Náhly výkyv nálady,
A zmena idey pôvodnej balady.
Podáš mi ruku a s ňou dlaň,
Usmeješ sa a si opäť pán.
Milo a sľubne vykonávaš skutky,
V tej chvíli nie je čas na zármutky.
Ešte zopár dní a hodín po odchode,
Prídem si ako človek vo výhode.
Všetko mi vyhovuje,
So všetkým súhlasím.
Ale keď čas sa prejavuje,
Utápam sa v temnote zotrvaním.
Vieš, je hlúpe lpieť na Tebe- si umelec,
Ľahkomyseľné decko, ktoré sa potrebuje predviesť.
Pútaš pozornosť a chceš strašne viesť.
A poradilo sa! Patrí Ti miesto v srdci- Bože, prisťahovalec!
Akoby si vedel, čo pre mňa znamenáš,
Občas mi to tak príde.
Som zmätená- a viem, že to asi nevyjde.
Len ma niekedy zaskočí, čo všetko si pamätáš.
O našich stretnutiach- kvapkách v mori,
O diskusii, ktorej sme sa zhovárali.
O slovách, ktoré boli spomenuté,
A činoch, čo sa stanú zapomenuté...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár