Konečne začína škola - som veľmi rád, keďže tento víkend som sa stihol pripraviť už na učivo, ktoré budeme preberať v stredu. Je to fájn pocit, keď viem, čo ma čaká na hodinách, ktorých by som sa v normálnom prípade bál ako sa boja ostatní spolužiaci, ktorí cez víkend žúrovali. Nechápem, čo na tom vidia, opijú sa na druhý deň im je zle. Namiesto toho by mohli svoj voľný čas venovať škole a príprave do školy. Konečne nedeľa, ráno vstanem skočím sa pomodliť do kostola poobede si upevním učivo, popozerám telku, večer ešte prečítam biolu a ráno konečne škola.
Niečo sa mi na tomto dni nezdá - väčšinou mi všetci zvyknú písať , čo sme mali za domácu a teraz... Áááááá už mi píše na facebooku Peťo. "Nazdár Ľubo, počúvaj nemohol by si mi povedať čo sme sa mali učiť na zajtra?" pýta sa. "Páne Bože, ty si hlupák, teraz v nedeľu sa chceš učiť ? Ako to chceš všetko stihnúť? Na zajtra máme kopec učiva slovina - radové číslovky, dejepis - Slovensko v stredoveku, ekonomika - Akciová spoločnosť a na telesnú pripraviť si rozcvičku a urobiť sto klikov." odpovedám mu s veľkými nervami. "Píšeme z niečoho písomku alebo len skúšajú?" pokračuje zvedavými otázkami. "Len skúša? Snáď si robíš srandy, keď Ťa vyvolá a dostaneš päťku čo potom?" Peťo is now offline. Dúfam, že sa išiel učiť síce neviem ako to stihne ale uvidíme. Pozriem si ešte večerné správy a idem spať.
Konečne je ráno cez noc ako obvykle sa mi snívalo, že ma vyskúšala z ekonomiky a dostal som jednotku bol to taký skvelý pocit, že som sa ukázal pred celou triedou a hlavne profesorkou aký som super žiak. Zvoní mi budík, rýchlo vyskočím z postele umyjem si zuby, osprchujem sa, urobím si desiatu - dnes som si urobil osobný rekord všetky činnosti mi trvali len desať minút, takže mi zvýšil čas ešte na preopakovanie. 6:50- myslím, že je čas ísť síce vyučovanie začína až o 8:00, ale pomôžem profesorom popripravovať učebne a možno si niečo ešte vtlačím do hlavy. 7:50 - kde sú všetci? už tu dávno mali byť, začínam byť nervózny čo je to za žiakov. Konečne dorazil Peťo a za nim prichádza aj zvyšok triedy. Začínajú sa baviť o tom, kto koľko vypil a ako dopadli namiesto toho aby sa niečo naučili.
Do triedy na počudovanie dorazí namiesto profesora zástupca so slovami "Dnes máte prvé tri hodiny voľné, učitelia išli na školenie." Len čo zavrel dvere v triede zavládla atmosféra ako keď sme vyhrali majstrovstvá sveta v hokeji. Všetci kričali, búchali stoličkami no mne to prišlo veľmi ľúto, že sa tešia z takých vecí, veď sa mohli naučiť plno zaujímavosti na dejepise alebo biológii. Toto budú moje tri najhoršie hodiny aké som kedy zažil v škole. Bolo mi to veľmi ľúto, že sa nenaučím nič nové, tak som išiel za zástupcom, že či by mi nemohol vybaviť aby som sa učil s béčkarmi. Samozrejme s tým súhlasil a tak som dorazil do triedy. Všetci na mňa hádzali spýtave pohľady al´a Chuck Norris. "A ty tu čo robíš?" ozvalo sa spomedzi žiakov. "Jááá som tu prišiel lebo nám odpadli prvé tri a chcel som sa učiť." odpovedal som roztraseným hlasom. "To si robíš zo mňa prdel? Ty musíš byť ale debil. Ale ako myslíš, tak si sadni tu namiesto mňa ja pôjdem radšej dozadu aby tá krava zas nemala nejaké problémy." povedal drzo jeden chalan. V hlave som si o ňom myslel svoje, čo je to za nevzdelanca veď vpredu sa práve najlepšie počúva, ale ten ani len zďaleka nevyzeral tak, že by sa chcel vzdelávať skôr vyzeral akoby len dožíval. Neskôr som sa dozvedel, že je po fúre (keby som len vedel, čo ta fúra je asi to bude nejaká skúška z matiky).
Tento deň zo začiatku síce vyzeral hrozne no začínal sa meniť na deň mojich snov. Prvá hodina ubehla ako voda, za ňou druhá, tretia. Na rade je polhodinová prestávka a chodby sú plné žiakov, ktorí sa bijú naháňajú a rozprávajú namiesto toho aby sa učili. Prestávka zbehla a ani som sa nenazdal a bolo po vyučovaní. Vojdem do šatne poobiekam sa a idem. Predomnou ide partia asi štyroch druhákov, ktorí sa bavia o tom aký dnes mali fájn deň, že im odpadli posledné dve hodiny a podobné hlúposti samozrejme si neodpustili pár hlúpych nadávok na niektorých inteligentých ľudí z ich triedy. Nevzdelanci... Dorazím domov a opäť ako aj v bežné dni sa idem učiť aj keď zajtra začínajú jarné prázdniny.
Na záver by som dodal pre menej chápavých, že tento článok bol písaný so štipkou irónie. Vlastne... S väčšou štipkou irónie a osoby v príbehu, tak ako aj príbeh sú vymyslené.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár