Jednoducho láska
Ahojte. Možno sa teraz budete diviť, prečo som nedal nejaký lepší/orginálnejší názov tejto hmm, čo to je? Asi úvaha. Tak úvahy. Preto, lebo: možno sa mi nechcelo vymýšľať žiaden názov, možno preto, že na túto valentínsku dobu to úplne, ale úplne stačí, alebo, neviem ani sám. Ale veď to nie je jedno? Hlavné, že tu budú písané samé pekné myšlienky. Čiastočne to viem zaručiť, lebo sa môžem s pokojným svedomím priznať, že som sa naozaj nestretol s mojím priateľom „láskou“ spomínaným v úvode. Mnohí sa možno pýtate: „prečo nie, veď je to tvoj priateľ!“, jednoducho preto, že si ma ešte nenašiel, alebo že som ho nenašiel ja? Ktovie. Nech je to ako chce, ja len dúfam, že sa raz stretneme. Veď každý má „právo na lásku“. Ak čakáte od tohto, nejaké romantické sladučké výlevy, tak to kľudne môžete prejsť len tak ledabolo očami, alebo jednoducho prevrátiť list so slovami: „ách, škoda, žiadna romantika, toto čítať nebudem!. Ja odporúčam, aby ste tu so mnou len pekne zotrvali, o nič neprídete, ublížiť vám to rozhodne nemôže, iba ak len pridá nejaké tie zamyslenia nazvyš.
Musím, začať trocha negatívne, ale: predstavte si, že by tu medzi nami nebola láska? No to by bolo čo? Boli by sme iba bezcitné mysliace ľudské stroje. Možno by sme sa ocitli v nejakých tých futuristických dobách, no a ja si myslím, že to zatiaľ nechceme. Niet nad vznešenejší pocit, ako je láska. Alebo je? Tak mi napíšte, ktorý, ja budem len rád. Láska ide s nami už od útleho narodenia: veď už keď prídeme na svet, sme ňou úplne pohltený. Ako prví ju môžeme spozorovať u našich rodičov. Zavše nás pohladia, povedia pekného slova keď nás niečo trápi... To je/by mal byť ten správny základ pre dobrý vývin dieťaťa/človeka. Potom lásku pozorujeme ďalej: naši starí rodičia(veď kto vám vždy uvarí, načo si len zmyslíte?), alebo od našich ostatných príbuzných, vždy sú ochotní vám s tým, či oným pomôcť. No a napokon aj v každodennom živote. Napríklad takí vaši spolužiaci/kamaráti. Nedá sa povedať, že vás nenávidia, alebo niečo také, ale zas sa nedá povedať, že vás milujú. Toto by som nazval takou, menšou lásočkou, ak chcete. Ak je niekto vašim priateľom, aj to je istá tiež veľmi pekná forma lásky, aspoň si myslím. Veď vaši priatelia sú vám tiež vždy naporúdzi keď to najviac potrebujete. Hovoríte: „ani nie!“, ale áno, mám to odskúšané, funguje to na 200 percent. No a napokon, pre tých, čo sa modlia a robia podobné veci, „aj boh je láska“, áno niečo podobné bolo aj v biblii. Veď to môžeme počuť na každej každučkej omši. No nie?
Takže si len pamätajte: nič nie je tak zlé, ako to vyzerá, lebo vždy tu niekoho nájdete, kto vám ochotne pomôže, dokonca aj vtedy, keď to budete najmenej čakať. Uvidíte.
No a na úplný záver mi zostáva dodať len výrok z jednej staršej pesničky. „láska je tu s nami, buď me s ňou.“
Tak, len sa jej držte, ako vraví pieseň, buďte s ňou a život bude hneď krajší. Alebo nie? To je už na vás a vašej povahe.
S dosiaľ nezažitou láskou sa lúči
Michal Badin
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár