Jej tvár zaliala zlatistá farba navodzujúca pocit blaha, pocit za akým sa hnala, dňom čo dňom jej unikal, no ona ho v labyrinte šedi uchytila, priložila si ho k srdcu a v rytme svojho búšiaceho svalu sa roztancovala nevnímajúc okoloidúce prízraky, ktoré ju po ceste sprevádzali.
Pretancovala až k točitému schodisku, vlasy jej povievali vo víre záhaľčivej hudby, tak kontrastujúcej tejto šťastia prebudzujúcej scenérií, až to bolo neuveriteľné. Ladnosťou svojich pohybov sa vyrovnala aj tomu najtichšiemu duchovi ponevierajúcemu sa pod antracitovým morom vyplneného priam asymetricky sa pohybujúcimi chumáčmi mračien.
Schod po schode zdolávala bez väčšej námahy, elegancia splynula s extravaganciou, umožňujúc jej výstup bez akejkoľvek námahy. Svaly na nohách sa zmrštili, už viac nepodliehali svojmu nepretržitému mechanizmu, už viac nedodávali silu. Vzniesla sa špirálovitým schodiskom vedúcim do nepoznaných prierezov jej spomienok. Nebola schopná zočiť výjavy, aké jej ponúkol sám osud.
Jej neroztvorené oči budili dojem spiacej nymfy snažiacej sa vyslobodiť zo zajatia neistôt. Chcela sa dostať naspäť, pred točitou špirálou z nej čosi odpadlo.
Myšlienky, boli to idey, krištáľovo čisté, neskrývajúce sa za opar útrap a strastí. Svoju vnútornú noc, pre ktorú sa rozhodla, snažili odohnať, ich mihotajúce svetlo však vyhasínalo. Nerovnomerne rozptýlené indiferenciou dievčaťa sa preľakli, vyhnali sa z tela von.
Okovy spútavajúce jej všemožné údy sa jej vrývali pod tenučkú, belosť vytrácajúcu pokožku. Šepot sa preháňal masívnymi obrysmi múrov postavených z nánosov skazy pohlcujúcej arzénové nebo. Antracit stal sa jej prekypujúcou farbou.
Neboli to muky, z hrdla nedral sa jej ten notoricky známy píliaci zvuk, prosby o života navrátenie, túžby po súcne a existencii. Na tvári sa jej zračil dominantný výraz. Prešla úspešne, skúška bolesti je za ňou, pred ňou slastný pocit nového, snového života. Čas, ktorý sa kedysi vliekol teraz plynie ,uháňa, závodí s nástrahami vlastných chýb a na jej prekvapenie, nezaostáva za vnútrom sveta šedi. Zápasila, spútaná a zároveň slobodná. Čiernobiela koláž, na ktorej sa nachádzala entita zo sveta fantázie sa podarila.
Čiasi ruka potľapkala Ralpha skláňajúceho sa nad vlastným výtvorom a k nemu hneď vedľa stojacím závideniahodným príbehom po pleci...
***

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár