už nedoznieva chvenie,
v ušiach
už nepočuť tú pieseň,
ostáva väznená medzi
dlaňami múrov i stien
tam vyčkáva,
tam tlčie, búši...
Derie sa cez otvory
zaliate tekutým ohňom,
páli ju to,
nepovšimnúc ďalej kričí:
"Vyžeňte tieseň von,
ona si to nezaslúži,
Zmysel môj tkvie
v sebaobetovaní sa."
Na konci slov
tíšina znie v skľúči...
Táto pieseň už nevykĺzne,
splynie s hranami kvádrov
avšak jej ozvena naďalej
buráca v ozvenách
našich duší stien
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár