Mám pocit, že sa rozpadám. Započúval som sa do svojich hlasov, neodpovedajú. Ide to cezo mňa. Čosi prirovnateľného k apatii, no nie tak celkom. Srdce sa mi raz zamrazuje, inokedy oblažuje. Je to, ako keby som všemožne išiel proti chápadlám osudu. Plávem proti prúdu, ale najhoršie na tom je, že to nie je nič samoúčelové. Vnútorný ciferník sa auomaticky pretáča raz v smere, inokedy v protismere hodinových ručičiek. Vzápätí som len bezbrannou figúrkou nevediacou, ako svoj mechanický stroj vyradiť z kolobehu. Nie, tu nejde absolútne o zapodievanie sa sebou samým. Možno to vyznie ako klišé, ale ide tu o boj dobra a zla. Už tu si hneď sotva niekto uvedomí podstatu problému, ale na tom nezáleží. Nevedomost je predsa dar...


....nachádzam sa na rozhraní. Rozpoloženie je však kruté, metá a vyvrháva ma raz na svetlo, raz na tiesňavu. Aj navzdory všetkým vädnúcim nádejam som ochotný bojovať až do konca. Láska k stvoriteľke, k mojej sladkotrpkej princeznej, zvíťazila nad pochybovačnými myšlienkami. Hoci to už zrejme moje vnútro poznačí po zvyšok života, nikdy sa nepodvolím jej vôli. Nie, pochopil som, dištancujem sa od dobra a zla. Z tohoto hľadiska ostávam neutrálny. Vzápätí však počujem chvejivý trepot krídiel odnášajúcich ma kamsi ďaleko, preč od životasputnania, do dimenzie azúrových hviezd a alabastrového splnu.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
lenuska175  15. 4. 2010 16:36
Posledná veta sa mi najviac páči
2 
fotka
athelasil  15. 4. 2010 23:01
suhlasim s @lenuska175
Napíš svoj komentár