Cez zem vyňuchal burundukovu komoru, klami rozpáral zem, rypákom otvoril brloh a ako prasa zamliaskal. Všetko dočista pohltal : limbové orieškyvyberané žalude, slnečnicové semienka, zrnká pšenice. Keby mu aspoň zrnko nechal!
Burunduk zbieral celú jeseň semienko za semienkom. Hľadal, vyberal, nosil. Ukladal, prekladal, preberal, aby mal všetko veľmi chutné, dozreté, aby nič nezvlhlo, nezhnilo, nevyklíčilo. V zime spal a ničoho sa nedotkol, všetko odkladal na skorú jar, vtedy je najväčší hlad. A teraz mu nič neostalo.
Diviak - potvora zlodejská zafunel, pofučal a pomaly sa pobral, pokojne si chrotajúc. A hladný burunduk sedí na konárikoch a od žiaľu sem-tam zapiští.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
plarika
8. 6.júna 2010 15:18
tak zlatučkééééé.. zlý diviak
Napíš svoj komentár