Alebo to nie je zle, len inak? Nemala rada veľké zmeny, keď sa veci zrazu pomenili, cítila sa neisto. A teraz bolo zrazu veľa vecí inak, ako minulý rok. Jasné, rok je dlhá doba, ale plánovala možno inak tieto dni.
Počula, ako o nej niekto povedal, že je z nej cítiť, že je nespokojná so životom. Viac ľudí jej už povedalo, že jednoducho nedokáže skryť, keď ju niečo trápi, že jej oči to prezradia. Aj keď chodievala ešte do školy, cestovala autobusom a ráno, keď chodila na nultú, väčšinou vnímala len svoje myšlienky. Stretávala vždy jedného pána a ten ju časom začal zdraviť a viackrát jej povedal, aby sa usmiala, lebo k jej veku sa nehodia tak ustarané oči. Prekvapilo ju to, nezaoberala sa tým, ako pôsobí na okolie. Hlavne, že ona nejako prežije.
Ale teraz išla po chodníku, po ktorom kráčala už toľkokrát a aj tak to bolo iné. Bolo to divné, že je leto, prázdniny a ona ide do mesta bez nádeje, že ho uvidí. Bol to taký jej ako keby zvyk. Išla von aj s tým, že sa možno stretnú. A každé leto, už vyše 4 rokov to tak aj vždy bolo a náhodou sa stretli, zastavil sa pri nej a nakoniec ju išiel niekedy odprevadiť. Nikdy si nedali ani len pusu, ale aj tak ho jednoducho chcela stretnúť a usmiať sa. Ale teraz to bolo iné a ona vedela, že ho nestretne.
Prekvapil ju, keď v deň, keď mala zlomené srdce, jej napísal práve on, aby išli von. Dostala od neho darček, plyšového maca a od toho večera mal svoje miesto pri jej hlave, keď zaspávala. Začali spolu chodiť von, častejšie a dlhšie. A potom, on mal skúšky v škole, ona maturitu, nebolo moc času na chodenie von. Stretla ho naposledy, náhodou, zastavil sa pri nej, ale ponáhľal sa za kamarátom ,ktorý ho čakal. Vravel, že aj tak jej chcel zavolať, že sa ozve a pôjdu zas spolu von. Neozval sa a ona až v lete stretla jeho kamaráta. Nenápadne, len medzi rečou sa opýtala toho jeho kamaráta, že ako sa má on.
Jeho kamarát na ňu pozrel a povedal : „On je predsa v Anglicku, pracuje tam.“ Zmohla sa len na „Aha“ Jeho kamarát asi videl jej prekvapený výraz. „On ti nenapísal?“ Dodal ešte viac prekvapene a ona mu len povedala, že nie.
Prišla domov a prvé čo urobila, maca od neho skovala, aby ho viac nevidela a sama sebe prisahala, že ona mu už nikdy nenapíše a neozve sa mu. Neplakala, ani jej nebolo ublížené, len bola sklamaná, považovala ho za kamaráta a on sa vyparil a ani jej to nepovedal. Dozvedela sa to od jeho kamaráta. A tak keď ide do mesta večer, je jej jasné, že ho neuvidí, keď pôjde k vode, nepripláva k nej s nafukovačkou a nebudú spolu.
To bola len jedna z vecí čo bola inak, ako čakala. Brigádu zrazu nemala tiež, aj keď s ňou počítala, nevedela, či ju zoberú na školu a ďalší kamarát odišiel do zahraničia a aj keď si to nechcela pripustiť, aj ten jej bude chýbať, tie ich šibnuté rozhovory. A ani nemala koho chytiť za ruku a objať, ako minulé leto. Nemal jej kto na festivale vravieť do ucha „Si komplikovaná...“
Jediná vec, ktorú si nevyčítala aj keď ju neplánovala a nečakala, bolo to, že sa viac začala baviť s tou skvelou babou, ktorá bola dovtedy, len kamoška a ešte to ,že konečne raz nepočúvala hlavu, ale urobila to čo chcela a prekvapila aj samú seba, keď si na festivale stretla jedného fajn chalana. A bola rada, keď si za svitania ľahla do postele a zaspala bez toho, že by si vyčítala to, čo sa stalo medzi nimi.
A teraz sedela pri počítači a rozmýšľala, nevedela, aké to nakoniec bude leto, koho ešte stretne, nestretne, čo sa stane, len vedela, že sa musí trochu na ten svet usmiať a potom sa svet usmeje aj na ňu...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
digitalko
8. 7.júla 2007 23:17
Butterfly 4 butter and fly.
2
RE : digitalko, vrátane tvojho blogu až too much english I would say.....
Napíš svoj komentár