Nezvycajne skoro rano (na moje pomery) som sa vybrala do obchodu, nakupit si cosi jest, a ako som uz stala v rade pri pokladni v istom nakupnom retazci (samozrejme, ze neboli otvorene vsetke pokladne a ludi doslova plna rit ( bola sobota rano) ... a spomenula som si, ze som este cosi zabudla, nakupny vozik som tam nechala stat a odbehla som asi 3 metre dalej a hned som sa aj vracala spat..
na moje velke pocudovanie, moj vozik, ktory mi mal drzat miesto a nepustit nikoho pred seba, stal bokom, odsunuty a na pohyblivy pas si uz veselo kladol nanuky isty chlapik, na rukach drzal jedno dieta, a druhe decko stalo vedla neho...ja s miernym usmevom na tvari (mam asi daku vadu, lebo pri rozhovore sa niekedy zvyknem mierne usmievat = nie škľabiť ako MISS WORLD) som pristupila k voziku, a miernym hlasom (k cudzim/starsim ludom som stale mila) som sa dotycneho spytala: „nepredbehli ste sa nahodou ?“ a on s ladovym vyrazom v ksichte odpovedal: „hej, mate s tym nejaky problem ?“
ja akoby som dostala po papuli... usmev mi v stotine zmizol z tvare, a nemo som na neho cumela, a len som citila ako sa mi do tvare hrnie krv..(neviem preco moje telo takto reaguje na utok, a este aby toho nebolo malo, slzne kanaliky zacnu pracovat na 100%, zvlhnu mi oci - co je dost ponizujuce)..
po asi 3. sekundach, ked som sa spamatala som mu odpovedala: „ano, stacilo sa spytat, a nie na drzovku sa predbehnut...“ lebo ja vazne nemam problem pustit pred seba niekoho, ked ma len par veci na zaplatenie....
a tak teda, dalej som si vykladala potraviny na pas (sklanala som hlavu, aby nevidel cerven v tvari, ktoru by si zrejme vysvetloval, ako ze sa hanbim/bojim, a slzy v ociach ako cistu vyhru, a moju porazku..co teda daleko od pravdy nebolo..)
lebo v tych par sekundach, ako ma odrovnal tou odpovedou, som si spomenula aj na predchadzajuci den v praci, ked dosiel zakaznik, a riesila som s nim reklamaciu, a ja som vsetko robila ako robievam stale, ale jemu sa zdalo, ze mi to strasne trva, a ze som prilis drza, ked som mu povedala, ze ak nieco podpisuje, ma si to dokladne precitat...
v tom na mna zacal hulakat, ze aby som zacala makat, ze on nema cas na taketo hluposti cely den, a ze on nemoze za to, ze my predavame nekvalitne veci...
reakcia mojho tela nenechala na seba dlho cakat, tak klasika, do tvare krv, do oci slzy a uz som mu nepovedala ani pol slova.. o par minut ked odchadzal, este stale zvysenym hlasom nas „pochvalil“, ze sme neschopni, a podobne ine privlastky...
na rozlucku som mu iba popriala pekny den... dala som si zalezat, aby ma dobre pocul...
ked odisiel, takmer som sa rozrevala...
vazne, slzy som mala na krajicku, ale statocne som ich zadrzala..ruky sa mi triasli, srdce busilo, keby v tej chvili do mna niekto tukol, tak spustim taky rev, ze este dve hodiny po tom by som nebola schopna prestat, a preplakala by som sa do spanku....
netusim, preco si niektori ludia myslia, ze predavaci, casnici atd. su nieco menej ako oni.. podla mna sme vsetci rovnocenni, vsetci (teda vacsina) mame 2 oci, nos, dve ruky, nohy.. a za tych niekolko rokov, co tam robim, stracam aj tu poslednu nadej, ze ludia su dobri.......
i ked stane sa, ze pride fakt zlaty clovek, nieco mile povie, a den je hned krajsi...
PS: hlavne si myslim, ze vsetci sme ludia, a mame svoje pocity, nalady, a ako ani vy, ani ten clovek za pultom nemusi mat prave svoj najlepsi den, nieco ho trapi, je unaveny alebo hocico ine....
preto, ked pojdete najblizsie nakupovat, spolu s kreditkou/penazenkou si vezmite aj slusnost
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
najivna
19. 6.júna 2011 02:56
nemyslim si ze casnici etc su menej ale vies...najlahsie sa na nich vybija hnev a nespokojnost ohladom niecoho
2
ved prave.. a nie raz sa stalo, ze dotycny clovek dosiel uz s nervami, a tam si svoju zlost uz iba vylial
3
Tiež som predávala a tam som si len utvrdila fakt, že ľudia sú svine a niektorí fakt sprostí .. samozrejme nie všetci.. každú chvílu kedy bol ku mne človek milý a usmieval sa a povedal mi aj pekné veci, som si dosť vážila.. Arogantných ľudí si netreba všímať, aj keď to niekedy fakt nejde..
Napíš svoj komentár