Prislo to velmi nahle..nechcela som verit vlastným ociam, ked som si tu spravu cítala a nasledne som nechcela verit vlastnej predtuche, ked mi zavolala Jogurtova kultura a hned ako sa mi pozdravila som vedela, ze je to pravda...ale nechcela som jej verit..ani ked to Dzej Kej vyslovila nahlas...slova sa mi nechceli predrat cez hrdlo, neuvedomovala som si co to znamena...

pomaly som sa zosunula na koberec, myslienky mi v hlave vírili stale dokolecka, vynarali sa spomienky a prekrývali sa s holým, chladným faktom, ze vy uz nie ste medzi nami...aj ked ste boli "len" ucitel a "len" moj konzultant, ale slzy mi zacali tiect same od seba, ked moje srdce naplnila obrovska lutost a citila som, ze ma znova naplna prazdnota...

Plakla som, lebo som si uvedomila, ze mi ludia odchadzaju zo zivota...ci uz dobrovolne a stretavame sa na ulici, ale v mojom zivote za nimi ostalo prazdne miesto, alebo odchdzaju navzdy...

Bojím sa, ze za chvílu tých prazdnych miest bude tolko, ze ich ludia v mojom zivote, ktorí ma neopustili nebudu vládat vykryt...

Boli ste mojim ucitelom, dali ste mi toho neskutocne vela..velmi ste ma ovplyvnili a butete mi chýbat...

Bolo mi ctou.

Odpocívajte v pokoji...

 Vyznanie
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
natalinqa  14. 7. 2008 19:02
mmm...je mi to lúto
2 
fotka
jogurtovakultura  14. 7. 2008 23:22
O.K, T.K
3 
fotka
xrumka  21. 9. 2008 14:42
pochopila som
Napíš svoj komentár