čo si sa usadil v mojom srdci, v mojej mysli.
Nedokážem sa ta zbaviť,
stále myslím, aké by to bolo...
Keby som ti povedala čo k tebe cítim,
keby som vyslovila, že po tebe túžim,
keby som len na okamih bola s tebou... sama,
keby som ťa pobozkala.
Toto všetko a viac sa víri v mojej hlave,
všetky myšlienky sú upnuté len a len na teba,
všetky sny smerujú k tebe a s tebou sú spojené.
Už asi rozumieš mojim biednym pokusom,
pokusom, ktoré sa ti to snažili naznačiť,
no nič nedosiahli.
Vždy z toho ostalo len pár chabých slov,
zopár bezvýznamných viet, ktoré vôbec nikam neviedli.
Je mi jasné, že s toho nikdy nič nebude,
hoci som dúfala,
a priala si aby sa sny stali skutočnosťou.
No ale už som si zvykla,
zvykla som si od teba nič nečakať,
pretože ty si mal vždy nejakú inú,
inú no nie mňa.
Ľutujem, že som nič nespravila preto,
aby som u teba zabodovala.
A práve preto som to všetko teraz napísala,
aby si to konečne vedel,
aj keď viem, že je už zase neskoro.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár