ľahla som si na ihly
cez ruky preteká mi voda
už je tomu tak dávno
čo som vás pochovala
tak dávno čo som sa
rozlúčila
tak dávno čo som bezútišne
plakala
pochovala som vás bez pohrebu
a bez hrobu
nie sme tu všetci
moje dopichané ruky v mysli
prikladám na tvoju tvár
už nikdy tu nebudeme všetci
osireli sme v chlade a samote
bolelo by ma srdce
ale už je tak dávno zamurované
škaredo ste ma opustili
sotili ste ma a padla som
tvárou na ihly
nie sme tu všetci
ako by som si kedysi želala
život dáva druhú šancu
ale na inom mieste a s inými ľuďmi
roztiekla sa čierna ruža
tak dávno čo ste všetci umreli
nebudeme tu viac všetci
tak dávno čo ste vymysleli
ako ma zabiť
keď odchádzajú posledné lúče
a krv pomaly prestáva tiecť
na prahu ukonanej bolesti
rehocem sa ako bláznivá
nad trápnym pocitom druhých
neviem to správne vyjadriť
možno to viem vykonať
nie je mi ľúto že
nie sme tu všetci
lebo viem že ste si to nezaslúžili
chovať pijavice je ťažká vec
som rada že
nie sme tu všetci.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár