Telo
Prvé pády- 100% asimilácia podmienkam- čiže! Nepadám ako kocka! Čo po mesiaci je čo povedať!
Náročný tréning – chvíľková únava (celé mokré kimono ) ale plná energie!
Po tréningu? Hm, asi tak ako by si silný narkoman po nechcenej prestávke od drogy ( alkoholu alebo čohosi čo si len neviete ani predstaviť) dal svoju dávku.....čiže.....konečne som sa dostala do normálu- aspoň normálu, ale keď dlho užívate drogu, tak potom ju musíte brať už len preto, aby ste vedeli normálne fungovať a nie to ešte sa cítiť aj dobre....
Duša
Uf. Náš/ môj kameň úrazu, kvôli ktorej som si aj dala tú prestávku. Telo dostalo svoju obľúbenú dávku ale duša...
Hmmmm.
Keď som prišla do dojo, ovalila ma vôňa. Zabudla som na ňu, na tú famóznu vôňu môjho raja.
Tá jedinečná vôňa nášho- môjho dojo. Zaskočila ma. Ľudí som si nevšímala. Nebola som v priamej paľbe svojich elektromotýľov, keďže môj Tiger tam nebol...
Vošla som.
Mala som pocit akoby som sa mala ospravedlniť. Ospravedlniť, že som ukradla jednu jeho časť a až teraz ju vraciam. Časť dojo.
No nesedela. Švy sa dokonale obnovili no tá ukradnutá časť bola akási....
Akoby som si ukradla kúsok záclony, zatiaľ čo zvyšok postupom času žltne od prachu. S tým svojím kúskom chodím všade, ale nepadá naňho prach rovnako ako na zvyšok. A keď ho chcem vrátiť, síce zapadne ako časť puzzle, ale farebne je iný. Celá záclona je už žltkavá, ale ten kúsok ešte nie. Ešte potrebuje čas aby sa dokonale zladil so zvyškom.
Dokopy mám veľa energie po tréningu. Áno aj po tom prvom už. A chce sa mi plakať. Nie od smútku ale očistne. Pustiť všetky zhubné myšlienky...preč.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
chiflada
22. 4.apríla 2009 23:56
úplne krásne...mám pár otázok, ale to súkromne
Napíš svoj komentár