Kĺžem po nich až k zemi a tam to končí.
Čas plynie a ja ho vnímam len so zahmleným pohľadom.
Keď sa niečo stane po prvý krát, dúfaš,
že to bolo naposledy a nemusíš sa skryť.
Ale moje srdce už nevládze biť.
Nikdy netúžilo po pravde viac, ako teraz,
a tak bláznivo trilkuje medzi dušou a telom...
Nevadilo mu, čo vravia ostatní,
Úžasne ťa milovalo.
Kto by ťa zviedol, tomu by ublížilo.
Neverilo krutý koniec, ale v šťastnú večnosť,
bláznivo trilkuje a ďalej už nevládze...
Ovoril si mu oči.
Obchádza ma chlad, krvácam.
Smútok mi vyráža dych, krvácam.
Krv mi steká po hrudi...
Otvoril si mu oči.
Kov dverí ma chladí na chrbte,
preráža mi cez tričko až pod kožu.
Stále sedím na zemi a nevnímam.
Zvuk našej súhry mal znieť večne.
Nikdy som sa nenazdala, že spadnem až sem.
Hudba sa stratila, noty si povytŕhal zo zošita
a teraz poletujú vo vzduchu.
Nevadilo mu, čo vravia ostatní,
úžasne ťa milovalo.
Kto by ťa zviedol, tomu by ublížilo.
Neverilo v krutý koniec, ale v šťastnú večnosť,
bláznivo trilkuje a ďalej už nevládze...
Otvoril si mu oči.
Obchádza ma chlad, krvácam.
Smútok mi vyráža dych, krvácam.
Krv mi steká po hrudi...
Otvoril si mu oči.
Chlad ma obklopuje, mrzne mi krv na rukách,
chcela som ťa milovať večne
ale moje srdce už nevládze biť.
Otvoril si mu oči.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár