čo chce spraviť v danej chvíli.
Prečo sa má tváriť tak,
akoby sa nepomýlil?
Možno má stáť, a možno utekať,
zvláštne že sa nato tak dlho pamätám...
Nevládzem, keď viem, čo chceš,
v tom ma nikdy nepredbehneš.
Bojím sa, že ak vstať mám,
možno ťa zazriem, budeš stáť sám.
Nevidíš, čo povedať ti chcem.
Raz sme mali spoločný sen.
Dúfali sme, že ostaneme navždy,
že prechádzať sa budeme v daždi,
že z náručia ma nikdy nepustíš,
že každú chybu, čo raz spravím,
mi odpustíš,
že ostaneme len my dvaja...
A vtedy sme už boli traja.
Nevidíš, čo povedať ti chcem.
Raz sme mali spoločný sen.
Dúfal si, že prídem.
Nedúfala som, že čoskoro odídem.
Raz pochopíš.
V spomienkach ťa utopím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár