to je všetko čo zostalo z jeho kedysi slnkom prežiareného sveta...už nevidí kamarátov ktorý ho povzbudzovali vždy keď to potreboval, kamarátov, ktorý ho vždy obdarovali úsmevom...nevidel matku, ktorá mu vždy hovorila, že je pre neho celým svetom... jediné čo videl bola tma a striekačka, ktorú držal vruke, pripravený na útek z tej pohlcujúcej a ničúcej temnoty...
Uvedomoval si prečo nič nevidí. Sklamal ich...tak veľmi ich sklamal...Žiaľ si to uvedomil až príliš neskoro, už niet cesty späť. A za všetko čo sa stalo si môže sám. To on bol moc slabý a siahol na niečo vďaka čomu by mohol aspoň na chvíľu zabudnúť
...na problémy...na život... a aj na smrť...
nemal byť taký zbabelý...už to vie. Sám sa z toho ale nikdy nedostane...ďalšia jeho slabosť...nikdy nevedel sám riešiť problémy. Ale už nejestvoval nik, kto by mu podal pomocnú ruku. Matka ho vyhnala z domu, zo školy ho vyhodili, kamaráti s ním nechceli mať nič spoločné keď vedeli čo robí. A tak sa z neho stávala troska. Troska, ktorá už nemá prečo žiť...
...táto myšlienka ho ubíjala už dlhé týždňe...všetky peniaze už minul...a v jednej striekačke bol celý jeho majetok, a zároveň jeho vykúpenie zo života, ktorý si sám pokašlal svojou slabosťou...
Jemne si pichol ihlu do žily tak, ako už veľakrát...po tvári mu stekali slzy...pomaly dopadali na zem...o chvíľu padol aj on...čakal kým ho to zabije...kým jeho srdce prestane biť...upadol do bazvedomia...a už sa nikdy neprebral.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kroowka
14. 1.januára 2007 17:11
pekny clanok...ale myslim si ze by sa mu neotocili chrbtom..a dali by ho na liecenie ale ak hovoris s vlastnej skusenosti je to smutne ze mu nikto nepomohol ked mohol
Napíš svoj komentár