Alebo aj stroskotaná. Tí, ktorí poznajú Separovu pieseň vedia o čom je reč. Čakala som na vlak a pozorovala som chalana, ktorého som zbadala rozprávať sa s bezdomovcom. Na prvý pohľad vyzeral normálne. Zdravo. Vycítil môj pohľad a otočil sa. Obaja sme sa na seba pozeralil a po chvíľkovom váhaní predsa len podišiel ku mne. Uprel na mňa smutné tmavé oči. Bol pekný. Mladý. Celý život pred sebou. Alebo nie? "Ahoj, nemáš prosím ťa 35 centov?" Otázka ma zarazila. Myslela som, že poprosí o pár drobných nie o presnú sumu. Povedala som mu, že nemám. Čo koniec koncov aj bola pravda, lebo posledné mince som minula.

Zvrtol sa a išiel von. O pár minút sa vrátil a prešiel hádam každý kúsok centimetra štvorcového stanice a hľadal. Neúspešne.

Chcela som sa ho opýtať prečo začal. Či fetuje, pichá si alebo žeby v tom bol alkohol? Chcela som mu pomôcť, ale ako? Nebol bojovník, síce neviem v akých bol sračkách, ale dnes sa má určite ešte horšie než v minulosti. Na tieto otázky som odpoveď nenašla a zrejme už ani nenájdem. Nie som odborník, ale o jednej veci som presvedčená. Nikdy nepomôžeš závislému pokiaľ sám nechce prestať.   

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
smilerrr  12. 2. 2018 00:39
Zober loptu, nie drogy!
..Abo si daj cupcake a maj piči.
Napíš svoj komentár