Na dvere zaklope mi raz, bez opýtania, po chrbte prebehne mi mráz. Tajomstvo, kroky a vzrušenie... zbláznim sa z toho, to hlasné srdca búšenie... Obzriem sa, túžim po tvojej láske, bojím sa, ukážeš sa mi v maske. Maska zakrýva tvoje omyly, ale až po čase zistíme, čo nesprávne sme robili. Zrazu si iný, už necítim vzrušenie, necítiš sa byť vinný? kde je to srdca búšenie? Odchádzaš, bez vysvetlenie, opúšťaš ma, bez objasnenia. Samota tak strašne mrazí. Čakám, či zaklopeš na dvere, či do mňa láska opäť vrazí, či sa na nás šťastie usmeje... Nie... zrádzaš. A už sa nevraciaš. Čo čakať, proste chlapi. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj