Kráčam rýchlo už o pol šiestej ráno. Často sa pomýlim a namiesto "dobré ráno", ja mám už "dobrý deň." Čo však nepramení z mojej nesústredenosti, ale z akejsi odľahčenej nálady.
Verím tomu, že za to môže aj tento svet. Ale ja nezvládam to, keď som nepokojná. Nezvládam. Kazím veci.
Prekáža mi moja vnútorná turbulencia, ktorú nemám kde vybiť a potom len hľadám nejaký dobrý metal, ktorý za iných okolností nepočúvam...
Často sa pristihnem, ako o dušu bežím, keď ma niekto zháňa a cestou sa neobzerám nikam, len letím a letím a letím...A keď ma niekto osloví, bez rozmyslu odpoviem. Potom ľutujem svoje slová a odľahčená nálada sa mení na nervóznu a výbušnú.
A moja duša pozerá zamračeným pohľadom cez čierne okuliare, aj keď svieti slnko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár