Kamoši mi radili, že si mám pre túto potrebu radšej zapáliť sviečku. Lenže zabudli na to, že sviečka mi nepomáha cítiť sa drsne. To je môj základný životný pocit. Vraj mám teda vyskúšať nejaký akčný šport. Judo. Karate. Mne to však príde smiešne. Kričať tie bojové pokriky ako malý Číňan, alebo nebodaj Chuck Norris? Nie, to nie som ja. Pri akčnom športe by som zabil seba, alebo niekoho iného a to naozaj nechcem. A je to aj príliš veľká námaha, len preto, že sa občas potrebujem cítiť drsne...
Jednoduchšie je, keď si poviem, že ľudia fajčili od nepamäti a predsa aj Winston Churchill denne vyfajčil niekoľko hrubých cigár a dožil sa vyše deväťdesiat rokov. (Kedysi som si však myslel, že by bol možno ešte dnes nažive, keby nefajčil).
V roku 2012 by mal prísť koniec sveta a dovtedy si chcem ešte aspoň jednu zapáliť. Jednu mätovú.
Dosť bolo scifi a utópie...
V zamyslení sa pristavím už tradične pred výkladom kníhkupectva. Do očí mi udrie kniha s nápisom Ako zdravo žiť?. Na obálke je niečo zelené (asi brokolica) a celá kniha sa tvári akoby bola vyrobená z BIOpapiera. Kniha je trošku pootvorená, preto zvedavo nazízam dovnútra a snažím sa prečítať niečo zaujímavé.
Kupujte výrobky s označením BIO a buďte si stopercentne istí, že robíte všetko pre svoje zdravie!
To si len domýšľam. Reklamné slogany viem vymýšľať perfektne, ja viem. Na žiadny z nich však nikdy neskočím. Asi som málo dôverujúci človek. Ale všetky takéto knihy a výrobky BIO, ktoré sa tvária ako BIO a pritom vôbec nie sú BIO, pretože na tomto svete už nenájdete nič, čo by neprešlo chemickou úpravou, sú podľa mňa typické príklady toho, čomu sa hovorí opiť rožkom.
Stojím pred výkladom a rozmýšľam nad tým, či je písanie takýchto kníh skvelým biznisom. Či ich niekto číta. Či niekomu pomohla delená strava a varená brokolica na desať spôsobov, cítiť sa zdravšie než predtým. Či vôbec ľudia majú čas zaoberať sa zdravou výživou popri práci, deťoch, rodine, či iných povinnostiach. Ja sa totiž často pristihnem pri tom, že si nemám ani kedy ...ehm...skočiť na WC, nieto ešte deliť svoju stravu na tuky, cukry, bielkoviny a prepočítavať kalórie a denný prísun vitamínov na percentá.
Zízam na tú zelenú, zdravo vyzerajúcu knihu, s dokonale bielym papierom, ktorý je asi vylisovaný z čerstvo odťatého bukového dreva, krásne lesklý a husto popísaný všakovakými radami, ktoré musíte zaručene dodržiavať, inak vás čakajú žalúdočné vredy, nefungujúca štítna žľaza a pokazený chrup už v dvadsiatke.
Strčím ruky do vreciek a na tvár sa mi vráti zamračený výraz, ktorý na chvíľu ustal, keď som uvidel svoj odraz vo výklade. Nie, že by som bol narcis. Ale na mňa sa mračiť nikto nebude!
Zdalo sa mi toto všetko, o čom som tam premýšľal, desne drsné. Veď najlepšie sa človek cíti, keď je v pohode a v pohode je vtedy, keď má kľud a ticho. Musel som odísť. Ešte som si kúpil krabičku jedných mätových a usalašil som sa v parku na lavičke. Dym voľne stúpal a moja predstavivosť sa krásne rozvíjala. Prišiel som na to, že svet je ako obrovský drsný šmirgeľ a všetci sa po ňom šmýkame s holými zadkami.
Jaaj, to je pohoda...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár