Návšteva

Dnes sme boli s mamou navštíviť starkú, (čiže mamu mojej baby ),
pretože včera mala 81 rokov.
Je už stará, chorá. Povedala, že ju všetko bolí a že by už radšej chcela ísť tam hore.
Hovorila, že ľudia, proste jedna z jej dcér s deťmi ju zriedka prídu pozrieť hoci s ňou žijú v jednom dome. Hovorila to so smútkom v očiach a hlase. Vtedy mi došlo , že to je zlé- bolo vidieť ako veľmi ju to trápi.


Uvedomila som si, že aj ja som taká ako jej dcéra- taká istá, že aj ja to robím.
A pýtam sa, pýtam sa sama seba-Prečo sú ľudia takí egoistickí? Zaujatí sebou...nemyslia na starých ľudí, nezaujíma ich, čo cítia...proste nezaoberajú sa tým. Prečo som ja taká??


Aj ja žijem s babou v jednom dome. Má vyše 70 rokov. Stále k nej zájdem keď idem zo školy, ale mohla by som s ňou tráviť viac času...namiesto toho, že sedím za počítačom.
Je pravda,že občas mi lezie na nervy- keď sa ma počas jednej hodiny dokáže 5- krát spýtať, či nie som hladná, ale ináč je fajn. Veď predsa ma má rada- a mne to lezie na nervy.
Som hrozná osoba. Až dnes som si to uvedomila. Až dnes som si uvedomila, že jej tým pravdepodobne ubližujem. A to nechcem- mám ju rada.


Čiže moje pevné rozhodnutie--správať sa milo, rozprávať sa s ňou častejšie, aby vedela, že ju mám rada. Aby o mne nikdy nemusela so smutným hlasom a slzami v očiach konštatovať, že ju neprídem už ani pozrieť.

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu