opieram sa o ruku, ťukám na klávesu dole, dole a hore, hore, vedľa mňa beží na obrazovke mamin obľúbený seriál...

prežila som deň.

že vraj celý čas snežilo, padali vločiská, do očí. stmieva sa rýchlo, tak sme anjelov spadlých našli až za tmy. dýchala som si na ruky, nech mi nezmrznú.

dúfam.






idem plávať, teším sa na vlnky a hýbanie, na zmoknuté vlásky, na prskanie vody z úst.

pískam na píšťalku v hlave, znie to ušami, ale nie dnu, ako zvyčajne, ale von.

už ani nemôžem byť neskrytá, je to tu vtipné.

niekedy mi vadí, ale vtedy si spomeniem a uvedomím si, ako sa všetko stalo, čo sa deje a hlavne smer nádychov, výdychov.

strácam sa v pohľadoch: ľavé oko, pravé oko, ľavé-pravé-ľavé-pravé-...

ona neplakala, aj keď vedela ako to skončí a napriek tomu bola šťastná a našla iné.



verím, že sa nakopnem, pohnem sa a zvládnem. opakuj si to.


opakuj si to.
opakuj si to.
opakuj si to.
opakuj si to.

 Denník
Komentuj
 fotka
kemuro  6. 1. 2009 00:00
občas mi je..
Napíš svoj komentár