Dýchanie.

Tuš rozpíja sa
mi v očiach, tak
nosím čierne okuliare.
Na nose. Stále.
Po nociach blúdim
po strope tieňov
a po líci tečie ten tuš.

To dievča túži márne
a dúfa, že nikdy nezvädne.
Kvet, čo jej
z hrdla rastie,
trhajte, šklbte.
Ten kvet, čo korene
upnuté má na rebrách
sa znovu prebral.

Preniká tkanivom
v tom sne márnivom
a obzerá si svet.
Zadúša sa.
Pomoci jej niet.
Zviera, škrabe, reže.

Nič.
Tak krič.
Vlajku mieru vztýč
a zatvor oči.

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu