stuhli jej lupienky vo vetre.
~~~~~~~~~~~~~
~~~~
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
čaká ako sa všetko rozhrnie.
------------
vypĺňajú jej život medzery, mieria do diery a stále čakajú. na metro. na leto. na noc. na zubára. na dvere otvorené. ale tie ostávajú ako sú.
ostáva zapustená v zemi a nik ju nechce odtrhnúť. zvesí hlávku a usmeje sa pre seba. zakryje oči a odchádza dole...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ak rozhrniem fialke lupene až potom,čo ju vezmem do ruky,a podvihnem ju za kvetné lôžko,v nádeji že sa na mňa zaleskne svojou tisíckou miniatúrnych radostí,ktoré ukrýva tesne pod kvetnou stopkou,vyplním jej medzery života celkom novým spôsobom a aj bez toho aby mi rozkvitla potom vo vode,bude to mať zmysel