ktorý zobudil anjela,
rozlepil oči,
ešte mokrý, zlepené krídla mal.
Škrupina sa roztopila,
tiekla dole po oblaku.
On zdvihol ruky,
prvýkrát pocítil strach,
samotu,
kvapka oka spadla na vodu.
Potkol sa o slzu,
padol,
pršalo,
zanariekal,
oblakov bolo málo.
Padal,
keď zrazu
chytil sa stebla trávy,
zapískal,
zamával krídlami
vzdychol.
Zaspieval.
Pierka sa mu rozleteli,
obliekol sa do oblakov
a začalo pršať.
Znova.
Vymyslený príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
elwinko
1. 6.júna 2008 18:45
A odvtedy stále prší....
Napíš svoj komentár