vietor duje
vlasy vejú
krčné svaly sa napínajú
žmúrim
smejem sa na more
bosé nohy zarývajú sa do kamienkov a trávy
prefukuje mi tenkú bielu nočnú košeľu
chytám vzduch do rúk
ach ako slnko studeno páli
striasa ma
hodím cez okraj starú fľašu
padá
padá
padá
padá
padá
črepiny odskakujú
triešti sa o skaly
ako hudba smrti
ako by som znela ja?
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
zuziicka
26. 3.marca 2008 21:19
zaujimave
2
ťAžKO SA ODPISUJE NA BLOGY KED NEFUNGUJú TEéSKY:d ALE k blogu...neviem kao by si znela,ale toto bola hudba prítomnej budúcnosti v dohľadnej minulosti :d
3
to je mi absolútne jasné, ale ako by znela???? that is the kveščn...
Napíš svoj komentár