sedela som v kúte koženom a do topánok zatekali kamienky s dažďovou vodou.
musela som si omotať hrdlo niťami a mätou a jahodami, lebo trpelo.
zrniečko
zrniečko
zrniečko
.
.
.
bublinky vzduchu mi stúpali v hlave.
°°°°
°° °°°
°°
a hnedý cukor a káva a zelený čaj stúpali dymovo do tváre, lebo šialený diamant svietil ďalej.
vlasy sa mi rovno vlnili a keď počuli hudbu, tak plávali okolo hlavy.
ach, omietka.
kolená sa dvíhali, šaty padali, kimya spievala.
juno.
úsmev.
z...
z...
z.
Z!!!!!!
................(prečo stále?)
Denník
Komentuj
3 komenty k blogu
1
pucikzlaty
9. 6.júna 2008 10:12
vlasy sa mi rovno vlnili- pekná veta, ako napokon celé sa mi to páčil
Napíš svoj komentár