šúpe sa mi koža červená sa pred slnkom aj mesiacom lásky ku knihe prehĺtam stužky vzduchu celofánom obalená lebo Lucka letí oblohou s diamantmi a plastikoví sprievodcovia s kravatami zo zväčšovacieho skla kričia nevykláňaj sa z okna lampáš ti z hlavy vypadne a neostane prístroj na myšlienku vecnú a nórske drevo bolo tak dobré zvuky citár zjemňovali víno tečúce po brade klop klop klop Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj