päť šesť sedem osem deväť

kráčam chodbou plnou podláh
lesku sterilného svetla
okolo mňa dvere
dvere
dvere
dvere
dvere

päť šesť sedem

otvorím jedny
vpadnem dnu
do náručia
dvoch záruk

nechcem ísť von
aj keď dvere sú stále otvorené
čakám čo sa bude diať

trasiem sa
hrniem sa dozadu
prosím preč

dvere
dvere
dvere


poď so mnou

 Denník
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
pawlo  29. 6. 2008 23:56
Ako sa to mohlo stať??



Prečo táto vynikajúca báseň nemá žiadny koment??



Ešte šťastie že som tu - priletel som na svojej sove ako rýchlo som len mohol aby som ti povedal že tvoja báseň ma udivuje
2 
fotka
kemuro  1. 7. 2008 22:44
ty si sa na tej fotke pohla



..podaj mi ruku
Napíš svoj komentár