cink! zazvoní zvon.
Ryhou smiechu tápam dole
a v ľade je zlom.
Trhni mi vlasom,
chyť mi krk zubami,
lebo hlasom
odolať sa nedá.
Ver mi, z očí
tečie čaj, zločin
pre trest udial sa.
Zastal vlak.
Mimo stanice
zmietali sa tisíce
buniek nádychu.
Čas vonia rum.
Zaryla prsty
do tyla.
Pád.
Zem! Hľaď...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
kemuro
1. 6.júna 2008 19:08
a potm sa rozplynula ako najjemnejšia čokoláda na jazyku
Napíš svoj komentár