volám
všetko pekne ticho popod nos
uvoľnená nad vlastnou podobizňou v zrkadle
som
SOM
realita sa zjavuje len v podobe občasných zábleskov
seba
a
samej
zúfala.
nie ja, ona je zúfalá.
držala sa zlých citov ako muž ženy v Klimtovom obraze
nakoniec sa vymanila zo zovretia
napľula mu do tváre
a odišla
on ešte chvíľu, chvíľočku
čuchal vzduch, ktorý nechala za sebou
a vyparil sa
zmenil sa na hrsť blonďavých vlasov
ktoré mu kedysi v afekte vytrhla
už nevie či pri sexe alebo v zlosti
odletela z útesu,
ďaleko za dvanástu vlnu
vyhostená zo zeme severanov
lepšie
a konečne nie relatívne
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
indelirium
22. 10.októbra 2010 22:19
tá pesnička!!
2
nečakala som tu tento typ blogu a chutil ako malinový dezert po dobrej večeri. fajn.
Napíš svoj komentár