Zatváram viečka, odpočíva sklovina.
Potkany mi behajú po hrudi, hryzú do mäsa
a slastne mľaskajú.

Vŕzgajú bublinky, trhá mi jazykom.
Plazím sa k nemu, vzlykám.
Komu odchádzaš?

Škrípu svetlá žiaroviek,
smetie sa mi sype z úst.
Vypísala som sa.

Prázdna bombička atramentová, čo padá do kanála
z ruky dievčatka v zelených šatách.
Krysy biele ako šeď chodníka pridajú sa k potkanom...

 Báseň
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
insomnya  23. 6. 2008 22:19
Aj napriek až desivo ponurej atmosfére sa mi to páči... Fakt je to pekne napísané.
2 
fotka
daydreamer  23. 6. 2008 22:33
a ze stratena v pismenach, skor to vyzera ze dobre vies co pises
3 
fotka
zabeus  24. 6. 2008 00:35
Silne

Energicke.

Pochmurne, ponure..

Do mojho stavu sa to momentalne hodi a imponuje to tomuto sedemu veceru.

Mas jednotku.
Napíš svoj komentár