Bola som si s najbližšími priateľmi sadnúť do Musicbaru, neďaleko Michalskej brány. Zabaviť sa a čo to popiť. Príjemný večer..alebo už noc? Bola som šťastná, celý večer som sa nezastavila, pretancovala.. až kým..
Zabávali sme sa do noci, skôr do skorého rána a nikomu sa nechcelo ísť domov. Ešte nie. Áno, zajtra bolehlav, možno opička a samozrejme aj povinnosti a prípravy do práce. Nikto o tom v tú noc nechcel ani len počuť. Myšlienky nám išli inými cestami. Tejto témy sme sa v tú noc báli ako čert kríža.
Až kým..mi nezazvonil telefón. Neznáme číslo. Ignorovala som ho. Strčila naspäť do kabelky a utekala na parket. O to, to bolo horšie. Neriešim, zabávam sa. Dneska nie som k dispozícií. Nemala som potuchy, že kto to mohol byť. O pol hodinku som si zasa spomenula na telefón. Vytiahla som ho, že sa pozriem koľko je hodín. Boli presne 2 hodiny ráno. Našla som si 20 neprijatých hovorov. Zľakla som sa. Zavolala som naspať. Číslo obsadené. Čakala som pri telefóne. Zazvonil mi, tak som sa ozvala. Počula som ho. Ten hlas. Tajomný a pritom tak blízky. Hlas tak vyrovnaného zrelého muža som poznala dokonale. Volávam mi často. Bola som s ním 3 roky a milovala som ho z dňa na deň viac a viac. Jeho hlas by som spoznala vždy a všade. Aj keď v tú noc za mnou hral najhlasnejšie house, počula som každé jeho slovo. Zreteľne. Chcel sa stretnúť. Okamžite. No ja som nechcela. Dohodli sme sa, že dneska som s priateľmi. Veľmi ťažko a dlho ma presviedčal až nakoniec som sa teda vybrala za ním do Petržalky. Stretla som sa s ním. Už bolo okolo 3tej.. Silno ma objal, povedal mi ako ma miluje, ale že už to takto ďalej nejde. Že som ho sklamala a že mu svojím správaním k nemu len ubližujem. Rozplakal sa. Ja nič. Pozerala som mu do očí, hlboko do očí. Videla som tú lásku ku mne. Nechápala som, že prečo teda koniec. Čím viac som sa na neho pozerala, tým väčšia chuť smiať sa ma chytila. Svoj úškrn som len ťažko zakrývala pod hrubým zeleným šálom. Odišiel. Nechal ma tam samu. Tak som išla naspäť cez most do mesta, do musicbaru, kde ma čakali priatelia.
Slzy? Aké slzy? Som až tak chladná? Nič? Ani len pokus? NIČ!! V hlave som mala stále jeho slová. Slová ako som to pokazila a ako mu ubližujem. Už mi to vtipné nebolo. Pokazila som naozaj ten 3ročný krásny vzťah? Vzťah, ktorému som nedávala ani mesiac? Vzťah, ktorý sa začal na tomto moste? Na Novom Moste? Počula som ho stále. Držal sa ma v hlave ako kliešť. Mala som ho pred očami. Zrazu ma zamrazilo. Všade na tele sa mi objavila husia koža. Srdce mi začalo rýchlejšie tĺcť. Bol to najčudnejší pocit, aký som kedy mala. Slzy stále nikde. Čo sa to so mnou deje? Však ho milujem! Halóóó! Srdce! Zrazu.. počula som kroky. Rýchle kroky za mnou. Obzrela som sa. Videla som tam tmavú postavu. Nemohla som ani bežať, ani kričať. Bola som bezmocná. Sama, samučičká na Novom Moste. Strašne som sa bála. Oprela som sa o zábradlie a pozerala na Dunaj. „Prosím, nech si ma nevšimne, nech ide ďalej. Ja tu nie som..“ hovorila som si stále v duchu. No on nie. Dotkol sa ma. Otočil ma a dal mi vášnivú pusu. Áno, bol to on. Nič mi nepovedal. Len ma silno objal ako keby naposledy. Objavili sa mi slzy. Veď ja som o neho skoro prišla! V tú noc som sa už nevrátila za priateľmi, ale išla som s ním k nám domov. Zaspali sme veľmi rýchlo. Bolo to krásne. Opäť ho mať pri sebe a počuť ako dýcha.. pozerať sa ako spí. Neskôr som zaspala aj ja. Ráno, keď som ešte spala sa zobral a odišiel. Keď som vstala, nebol vedľa mňa..vedľa mňa som našla len list. List pre mňa, v ktorom stálo: „Milujem ťa a navždy budem. Lúčim sa s tebou. Už spolu nemôžeme byť. Odchádzam žiť do Nemecka a už sa sem nikdy nevrátim. Budem tu navždy s tebou. Nikdy si mi neublížila. A ja som tebe nechcel ublížiť, ale inak sa to nedalo. Krásny život. Tvoj G.“
To bola naša posledná spoločná noc..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár