Mama pred rozvodom začala piť a brať lieky. Vyhodili ju z práce, čo nevedela uniesť. Práca bola pre ňu všetkým. Bola učiteľkou v materskej škôlke. Áno, mama stárla a nahradili ju mladým úľovkom, čo ledva dokončil školu. Videl som to dievča, ktorým nahradili moju mamu. Bezpochyby sa s ňou riaditeľ intímne stýkal. To dievča bolo už na prvý pohľad veľmi hlúpe. Nežartujem. Nestarám sa často do ľudí, ale toto bola jedna módna vychytávka. Ale nič viac.
A pre mamin vyhadzov z roboty sa otec s ňou rozišiel. Vlastne to nebol ten pravý dôvod. Foter začal mamu podvádzať s nejakou mladou, čo sa tiež o seba starala. No „rozbíjačka manželstiev“ bývala v Bratislave. Preto, keď ma foter dostal do opatery, sme sa presťahovali do Bratislavy. Do hlavného mesta. O tomto meste som veľa teda nevedel. Toto mesto nebolo moje. Moje ostali Košice. Nikdy som mu nechcel odpustiť to, že sme nechali mamu samú. Moji priatelia o rozchode vedeli, no mysleli si, že ostanem aspoň v ich blízkosti. Takže som vlastne opustil všetko, čo mi patrilo a všetko, čo som tak miloval, len kvôli fotrovému šťastiu. Vlastne.. on sa tváril, že je šťastný, ale tú ženu neľúbil. Mal ju len preto, aby mal sex. Sex mu veľmi chýbal. Nikdy som sa nechcel starať do tejto témy, hlavne ak ide o môjho fotra, ale s mamou to už proste nešlo. Často krát sa o niečo pokúšali, ale mame sa ten chlap hnusil. Hneď som vedel, že vie o tej milenke. Foter pracuje ako manažér veľkej úspešnej zahraničnej firmy, ktorá ma sídlo vo Viedni a ďalšie pobočky ma po slovenských mestách. Raz mal služobnú cestu a odletel do Viedne. Z Viedne volal, že sa zdrží, lebo školenie sa predlžuje minimálne o 3 dni. Mame to bolo hneď jasné. A mne to došlo až teraz. Otec si tam našiel nejakú mladú a užíval si s ňou. Bolo mi z neho zle. No na súde sa na môj názor ani nepýtali. Bolo hneď rozhodnuté. Mama tomu tým pitím nijak nepomohla.
Tak sa teda prechádzam ďalej a spomínam na to, čo bolo.. ocitol som sa na Hlavnej stanici. Videl som, že o 15 minút odíde vlak do Žiliny. Ani sekundu som neváhal a nastúpil. Áno, celku opitý. Cestoval som niekoľko hodín. Aj som si pospal. Dorazili sme tam ráno. Hneď ma napadlo zavolať kamarátovi. Dávnemu najlepšiemu kamarátovi, ktorý sa tiež presťahoval kvôli rodičom preč z mesta. No jeho príbeh bol o niečo iný a lepší. Presťahovali sa kvôli lukratívnej ponuke na povýšenie jeho mamy. Súhlasili a odišli. Aj oni. Z dňa na deň. Ale odišli so šťastím v očiach. Ostali hlavne ako rodina. Spolu.
Zavolal som mu. Bol na stanici behom 10 minút. Neveril, že som dorazil. Dával si facky, no nič. Stále ma videl ako stojím pred ním. Otvorená fľaša drahého červeného vína, rifle, tričko, ruksak. Bol som vyčerpaný a hladný. Chcel som ho pozvať do nezmyselného fast foodu, ale ponúkol mi jedlo jeho mamy. Jeho mama bola tá najlepšia kuchárka, akú som kedy stretol. Neodmietol som. Keď ma aj ona videla, tak skoro odpadla. Veľmi sa tešila, že ma vidí, len si nevedela vysvetliť to otvorené víno v ruke. Vysvetlil som jej to. Najedol som sa a zaspal v obývačke pri telke. Maťo, môj dávny kamarát, ma preniesol do jeho postele. Ani som sa nezobudil. Pobudol som u nich pár dní, ale nechcel som obťažovať a otravovať. Boli na mňa vždy milí a dnes tomu nebolo inak. Po pár dňoch som musela odísť.
Rozmýšľal som, že kam pôjdem. Telefón mi ešte stále nezvonil. Doteraz. Volá mi foter. Zdvihol som mu. Pýtal sa, že kde som a keď som mu povedal, že Žiline, tak sa zasmial a povedal mi, že nech sa dneska už vrátim domov. Zmiznuté fľaše si ani nevšimol. A ani tých 500€ z peňaženky. Neveril mi. Tak som nastúpil zas na vlak. Tento krát do Košíc. Mama o tom nevedela. Nevedela ani, že kde momentálne žijeme. Stále len pila. Nechcel som ju ani vidieť v takomto stave, ale musel som. Strašne som sa o ňu bál. A vyčítal by som to sebe, že sa jej niečo stalo. Vždy som tu bol pre ňu, tak musím ísť za ňou.
Dorazil som na ďalší deň do Košíc. Kľúče od bytu som mal, tak som si otvoril dvere. Pozdravil som ju. Išiel do spálne, že jej dám pusu. Vedel som, že bude spať, že deň predtým zas nasávala a jediné na čo sa zmohla bolo, aby si ľahla a spala do ďalšieho dňa a zasa sa ožrala. To bol už stereotyp a denný harmonogram. Žiadna zmena, nič. Keď som videl tabletky na posteli, tak som sa veľmi preľakol. Išiel som do kuchyne. Tam otvorená fľaša vodky, ale mama nikde. Prehľadal som celý byt, až som ju našiel v kúpeľni. Nevedela o svete. Strašne veľa toho vypila. Pýtala som sa jej, že či pojedla aj tabletky. Povedala, že nie, že tie tam sú už niekoľko týždňov pohodené. Že ich neberie, lebo jej nepomáhajú, že si teda radšej vypije. Zavolal som sanitku a tá ju previezla do nemocnice. Na výplach žalúdka. Povedali mi, že som spravil veľmi dobre. Že ju dajú rovno do ústavu protialkoholického. Nebol som moc nadšený, ale vedel som, že inak to už nejde.
Po pár mesiacoch som ju bol navštíviť. Cestoval som s fotrom autom z Bratislavy. Ponáhľali sme sa. Foter sa so mnou celú cestu nebavil, lebo ho doma čakala už manželka s dieťaťom. Áno, foter opustil svoju ženu, moju matku, len preto, lebo s druhou už čakal ďalšie dieťa. Mali dievčatko menom Laura.
Keď sme dorazili do ústavu, tak nás mama čakala vonku na lavičke. Milo nás privítala a povedala, že zajtra ju pustia už domov. Tešila sa. Bola opäť plná života. Veľmi som sa s ňou tešil. Objal som ju. Mama sa rozplakala a poďakovala mi. Povedala mi, ako veľmi ma ľúbi. S fotrom sa ešte rozprávala o tom, že chce si založiť vlastnú poradňu pre deti, ale i pre dospelých, že či jej požičia peniaze. Ostal prekvapený, ale súhlasil. Zdalo sa mu to ako skvelý nápad a povedal, že jej dá toľko peňazí, koľko len bude potrebovať. Mama dobre vedela, prečo s týmto súhlasil. Topil sa v peniazoch a myslel si, že si ju týmto udobrí. Po tom všetkom, čo jej urobil. Mýlil sa. Mama to mala premyslené. Vytiahla z neho dosť peňazí a založila si poradňu. Veľmi sa jej darilo. Až jedného dňa otcovi vrátila všetky peniaze. On ich naspäť, ale nechcel. Rozhodla sa, že si peniaze teda nechá a investuje všade, kde sa bude dať. Ako prvé si zaplatila dobrého právnika, aby ma znova získala do opatrovníctva. Foter neprotestoval a ani sa súdu nezúčastnil. Mal vlastný život. Ďaleko od nás. S niekym iným. Bol šťastný. Všetci sme boli šťastný..
Každý dostal to, čo chcel. Každý sa radoval zo života.
Veril som vždy na spravodlivosť. Fotrova firma vyhlásila krach, fotra prepustili. Začal od začiatku. Požičiaval si peniaze kde sa dalo, popredával aj dom a pozemky, ktoré vlastnil, no na dlhy, ktoré si porobil to nestačilo. Dnes pracuje ako manažér v jednej malej firme. Predali aj honosný dom a žijú v priľahlej časti Bratislavy v malom 3-izbovom byte...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár