Stalo sa to 11.augusta 2010 na dovolenke v Taliansku. Vyzeral to na celkom neobyčajne obyčajný nudne strávený deň pri poháriku šampanského. No opak bol pravdou. Naliali sme si šampanské a rozprávali sme sa so susedmi. Mali sme skvelých susedov z vedľajších stanov, keďže sme boli ubytovaní v kempe. Zabávali sme sa dlho do noci, na čo niektorí boli značne unavení a odišli spať. Ostala som len ja s jedným už kamarátom. Pre začiatok..volajme ho pán B.
Mal pri sebe štamprlík a litrovú whiskey. Mala som už prázdny pohár, keď sa rozhodol, naliať mi.. takto to pokračovalo do ešte neskoršej nočnej hodiny. Rozhodli sme sa, že neostaneme pri stane a pôjdeme sa niekam poprechádzať. Brala som to ako milý pokus o úprimný rozhovor, ktorý ostane navždy pri mori, v tom čarovnom meste, meste plnom snov a krásnych kútov. Keď sme pri tých kútoch..Pán B. chcel ísť niekam na disco. Keďže v blízkosti kempu niečo také nebolo alebo bolo, ale domáci o to nemali záujem, tak sme zahli niekam do temného kúta ulice. Začala som sa báť. Bol to ešte väčší zmätok v hlave. A do toho ten alkohol? Pán B. si myslel, že celý týždeň po ňom pozerám a že ho prebodávam pohľadom.. že po ňom túžim. Ponúkol mi nové dobrodružstvá, aké som ešte nikdy nezažila..hovoril mi ako krásne voniam, že mám krásnu vôňu tela..preľaknutá som ho odstrčila a dosť naznačila, že nemám záujem..
Pýtate sa asi, že prečo som to nespravila..tak vám to prezradím..Síce som s ním išla na malé pivo, za ktoré zaplatil 2,50€, ale.. mal v stane 2 dcéry a manželku. Donútila som ho vrátiť sa do kempu. Išli sme pomaly naspäť tam, kde sme začali s tým, že na to všetko zabudneme. No on si stále nedal pokoj. Neskôr vstala jeho manželka a videla nás spolu. Odišla dosť nahnevaná, zobrala si cigaretu a išla naspäť k stanu. Poslala som ho za ňou. Dozvedela som sa, že si myslí, že som sa s pánom B. vyspala..
Bol to hnusný prehnusný strašne odporný pocit, ktorý som ešte nezažila..Bol to podraz. Podraz od samej seba. Som veľmi rada, že som sa dokázala ovládať aj pod vplyvom alkoholu..
Na ďalší deň som si priala, aby sme sa ani nestretli. Vstal niekedy veľmi neskoro poobede, keď ja som vyšla zo sprchy a chystala som sa do obchodu, keďže sme v tej deň odchádzali naspäť na Slovensko. Tam, kde na všetko zabudnem. Neskutočne som sa tešila domov. Preto. Preto, aby som už nikdy nevidela jeho tvár, aby ma už nikdy nepobozkal, aby na mňa už viac neprehovoril.
Keď som odchádzala mala som slzy v očiach a musela som za ním ísť. Veď ho už nikdy neuvidím..Našla som ho. Podali sme si rýchlo ruku, poďakovala som mu za to pivo a navždy som odišla. V autobuse som rozmýšľala stále nad ním. Nechcem ho už mať v hlave..
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
hajzelodkosti
25. 7.júla 2011 15:32
a co si vlastne spravila? Dako som to nepochopil. Zaco sa ako citis vinna?
2
@hajzelodkosti
Pretože.. Nezažil si ten pocit a ten pohľad tej manželky. Boli sme kamarátky. A zrazu? Ten pohľad, ktorý ma prebodával. Cítila som sa nanajvýš zle, no nikto ma v tej chvíli nepochopil. Až keď som došla domov a povedala to kamarátovi, ktorý ma objal a očami mi povedal: "Už si doma. S nami, so mnou." Vtedy som vedela, že som sa toho pocitu zbavila.
Pretože.. Nezažil si ten pocit a ten pohľad tej manželky. Boli sme kamarátky. A zrazu? Ten pohľad, ktorý ma prebodával. Cítila som sa nanajvýš zle, no nikto ma v tej chvíli nepochopil. Až keď som došla domov a povedala to kamarátovi, ktorý ma objal a očami mi povedal: "Už si doma. S nami, so mnou." Vtedy som vedela, že som sa toho pocitu zbavila.
Napíš svoj komentár