Obmedzovanie inak aj Bože tý rodičia!

Je až neuveriteľné a dostáva ma to do stavu šialenstva, ako mi moji rodičia riadia život! Práve dnes chcem ísť von, no otecko si zmyslí, že neidem tak neidem. Hovno! Môžem osrať taký systém! Je to na prd! Doma sedím od rána, len sa učím a pratám a čo mám za to?! NIČ! Vonku je konečne po dlhom čase pekne, slniečko svieti, vetrík len pofukuje a ja budem sedieť doma na riti a HNIŤ. Určite! Nie som sama, čo to musí zažívať. Tak prečo nám naši rodičia vo všetkom rozkazujú? Mám na to odpoveď.

Jednoducho pre to, že sú to rodičia a my sme len deti. Práve pre to si my nemôžeme nič dovoliť a nemôžeme sa ani ozvať lebo hneď by sme im odvrávali. A rodič nikdy neodvráva dieťaťu? Hlúúúpostííí! Neverím tomu, že každý rodič nadšene svoje dieťa počúva čo mu hovorí. A neverím ani tomu, že by rodič neodbil dieťa s nejakým dotazom alebo z hocičím iným. Nedovolia nám nič za to, že bývame u nich v ich byte. Veď určite to poznáte. Máte 18, možno viac a chcete napríklad ísť niekam alebo si, čo ja viem trebárs dať potetovať celé telo. A rodič vám povie iba:"Kým bývaš v mojom dome, tak sa budeš riadiť podľa mojich pravidiel." Túto odpoveď ja neprijímam a maximálne ju ignorujem. Je mi z toho všetkého na grc! Je mi na grc s toho, ako chcú moji rodičia mať zo mňa dokonalé dieťa, ktoré všetko vie a je perfektné. Je to môj život, keď si ho doseriem tak to bude mrziť mňa a oni s tým aj tak nič nespravia. A keď ja mám zlé známky v škole tak sú to moje známky a nie ich! Oni už šancu mali aby niečo zmenili. Im sa to nepodarilo a čo keď sa to nepodarí ani mne. Veď nie vždy som na vine práve ja! Ale vetu "Učíš sa pre seba nie pre nás.." zo srdca neznášam! Ako to môžu povedať a potom ma kibicovať! Moji rodičia v škole neboli čistý jednotkári, a dokonca ani dvojkári, tak prečo chcú odo mňa aby som bola perfektná, keď to nedokážem. A prečo chcú riadiť môj život a hovoria mi s kým sa môžem a s kým nemôžem stretávať?! Tak to je vrchol ja viem predsa najlepšie akých ľudí poznám a nie som predsa žiaden blázon, ktorý droguje a chodí poza školu z nejakým gangom alebo sektou ako hovoria moji profáci. Je to pre mňa nepochopiteľné!

Jednoducho som to sem musela hodiť lebo už mi z toho preskakuje. A cítim sa ako by bol môj život iba bábkovým predstavením a NIEKTO ťahal za šnúrky ako sa jemu páči. No raz sa šnúrky zamotajú a ja ich odstrihnem a konečne budem voľná a vypadnem z toho prehnane dokonalého bábkového predstavenia!

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu