Ahoj!*srdečne ma privítala Katika,keď som vstúpila do dverí*konečne si tu!Musím ti niečo ukázať!*Chytila ma za ruku a vtiahla do domu,stihla som len letmo zamrmlať*aj ja...*viedla ma,ťahala ma,dlhými chodbami ich letného sídla,vyšli sme hore schodmi.. a ďalšími...a ďalšími...stúpali sme večnosť. Zrazu Kat zastala.Pozrela som sa pred ňu....drevené dvere...staré drevené dvere. *čo to má znamenať?* spýtala som sa nechápavo* Mamino tajomstvo, len ona mala odtiaľto kľúč a len nám ho zanechala. Našla som ho v jej starej šperkovnici spolu s nejakým čudným odkazom*ukázala mi zdrap papiera,na ktorom stálo* Un humenis mue kom, hu bloud femini ou mie famile hait. Geraldine de Saint.*prečítala som na hlas. V tom okamihu Kat odomkla dvere a vstúpila dnu. *Kde to sme?*ozvala som sa z tmy. *Mamina tajná izba....asi* Poobzerali sme sa po izbe plnej harabúrd a usadili sa pri malom stolíku.Na stolíku ležala brošňa,po ktorej Kat hneď siahla.*Je to talizman!Mamin talizman!*zvolala*Používala ho na veštenie,ked sme boli malé!*Nadšene mi podala brošňu*Skúsme to!*V očiach sa jej zjavili iskry.*Ale...*chcela som niečo namietnuť*Žiadne ale.začni.*navliekla som prsteň na môj dlhý bledý vlas.* Sme sestry Charlotte a Katika je naša matka Geraldine de Saint, ktorej matka bola upírka a otec anjel?*Kyvadlo sa nepohlo*Nefunguje to*zafňukala Kat*kyvadlo sa začalo krúžiť dookola a Kat radostne zvýskla*spýtaj sa, či ešte mama žije!*naliehala a tak som sa spýtala* žije ešte naša matka Geraldine de Saint?*kyvadlo sa znova rozkrútilo dookola,na čo Kat zvýskla*spýtaj sa či je niekde na blízku!*zamyslela som sa..*Kat toto by sme nemali*ale ona aj tak naliehala*Je naša matka Geraldine de Saint na blízku?*kyvadlo sa začalo pohybovať z ľava do prava*Počkať,ale čo to znamená???Ja hlúpa!Zabudla som na druhú otázku*zahanbená som pozrela na svoje žlté topánky a spýtala sa*Je moja topánka červená?*kyvadlo sa znovu pustilo rovnakým smerom*Takže to znamená,že nie,čiže ani naša matka nie je nablízku!*Kat zosmutnela a pravdupovediac aj mňa to zarmútilo*Uvidíme ju ešte niekedy?*kyvadlo sa nepohlo,nehýbalo sa asi päť minút,možno viac.Stále som dúfala v to,že brošňa začne krúžiť a že my uvidíme matku.No brošňa sa začala kývať z ľava do prava,čo nás zarmútilo ešte viac.*Mala nás rada?*posledná otázka,čo som kedy chcela vedieť o našej matke.Kyvadlo sa pomali rozkrúžilo,no neprestávalo,nedalo sa zastaviť,krúžilo a krúžilo,až sa zrazu brošňa rozletela na veľaa drobných kúskov.*Ka...*Vyšlo zo mňa a potom som omdlela.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
mimiusha
2. 3.marca 2009 21:17
zaujimavé a napínavé .. bude aj pokračovanie ??
Napíš svoj komentár