Nádych..

...nádych...
...výdych...
....zatváram oči a skáčem do neznáma.
Do tej čiernočiernej tmy obklopenej bielym lemom. Do poloplnej fľaše otočenej poloprázdnym dnom...
...len tak...
...voľným pádom, akoby mi nezáležalo na živote...
...ale záleží, veď práve pre to, letím s lanom....
...nádych...
...výdych...
...tep sa zrýchľuje, stále dýcham rýchlejšie...
...vzduch nejak redne...
...akýmsi čudným spôsobom, jednoducho to prestáva, prestáva tu byť kyslík.
Zavretá v tmavej komore bez okien...alebo v svetlom presiaknutom priestraní kde okná netreba?
A prečo vlastne zabretá?Keď letím?
Ach nie, zabudla som...
...neletím, ale padám.
Tak či tak, vzduch je riedky.
Pár rýchlich nádychov, pomedzi to rýchle výdychi.
Hore - dole.
Krúti sa mi hlava....
...asi strácam vedomie.
Cítim strach?
Môžem cítiť strach?
...nádych....
Vzduch začína byť hustejší....
...žeby nejaký cyklus?
...výdych...
Zrazu letím vo vode a plávam v podzemí. A kopem vzduch???!
Čo to je?
Nejaká zázračná krajina?!
Ja nie som Alica!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Všetko je tu naopak....
...počkať....
...toto som už niekde videla.
Niekde ďaleko, za sebou....
...dávno som to tam nechala a dávno som to míňala...
...nádych....
....výdych....
...už ležím v zemi.
Zasypaná hlinou a humusom.
Trošku kvetov nadomnou, kvapky krvi a slzy.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu