Jack dopil rannú kávu, umyl šálku a vyrazil. Bol čas. Bol zbalený a pripravený ísť do terénu. Tábor, až na hliadky, ešte spal, takže cesta k Tonymu mu trvala pár minút. Zobudil ho, bol trocha prekvapený, ale snažil sa tváriť normálne. Tony mal veci pripravené, takže za 10 minút už boli za hradbami tábora a smerovali do lesa. Tony bol akýsi nesvoj, zrejme si myslel, že poletia helikoptérou na juh, kedže tam je to "najrizikovejšie".
Po kopcoch sa plížili takmer 16 hodín, tábor ako taký obišli 2krát. Jack našiel najlepšie miesto a pustili sa do vytvorenia "príbytku". Keď ho postavili, zahladili po sebe stopy, schovali svoje vaky a zbrane. Konečne bol čas na oddych. Bolo asi jedenásť hodín v noci a Jack konečne prehovoril. Ich úloha bola jednoduchá, v okolí tábora by sa mal vyskytovať nepriateľský ostreľovač, ktorého mali nájsť a zneškodniť. Tonymu to neznelo ako nejaká tažká úloha, veď bol kúsok od svojho tábora a nikto ani len netušil, že tam je. To ešte nevedel, čo na neho Jack prichystal...
Tony si zobral prvú hliadku, nedialo sa absolútne nič, pozoroval tabor, jeho okolie. Nikde sa nedialo nič, tábor žil normálnym "nočným" životom a v okolí sa nepohol ani len lístok. Po pár hodinách ho vystriedal Jack. Hliadka plynula jedna za druhou, prešiel deň a nič sa nestalo, ani len náznak. Tony začal pociťovať, že misia snipra nie je niekedy poriadne nudná a keď príde čas na adrenalín, ktorý by ho vyburcoval, bude sa musieť ovladnuť a potlačiť to. Ležali v úkryte už druhý deň a stále nebolo ani len náznaku, že v okolí ich tábora niekto je. Začalo sa stmievať a teplota klesla o pár stupňov a navyše sa spustil aj jemný dážď. Bola to Tonyho hliadka, zas len ležal a pozoroval okolie cez svoj ďalekohlad. Dážď najskôr privítal ako príjemné osvieženie avšak po hodine ten dážď znenávidel, leŽal v blate, mokrý a bola mu zima.
Zrazu zbadal záblesk. Spozornel a rýchlo zaostril ďalekohlad. Čosi tam bolo, okamžite zobudil Jacka a povedal mu, čo sa stalo. Za ani nie minútu, ležal Jack vedľa Tonyho. Pozeral sa smerom k záblesku cez puškohľad svojej M40ky, Tony mal svoj ďalehlad uprený tým istým smerom. Chvíľu im trvalo kým opäť našli svoj "záblesk". Áno, bol to ich cieľ, konečne po 2 dňoch. Jack kútikom oka sledoval Tonyho, bol štastný, že sa misia blíži ku koncu. Tak to nie, ešte sa to len začína, ale to vedel iba Jack...
Odhadli vzdialenosť cieľa, Jack zameral cieľ, chvíľu vyčkával, pomaly sa nadýchol, naposledy odhadol silu a smer vetra, vydýchol a stlačil spúšť. Ozvala sa jediná rana. Tony potvrdil zásah. Začali si baliť veci. Akurát keď likvidovali svoj "Ritz" ako to volal Jack. Začuli hluk, zobrali svoje ďalekohlady a začali pátrať po zdroji. Z tábora vyrazili džípy, ich smerom. Tony nevedel čo si má myslieť, paľba z gulometov ich smerom mu pomohla. Musia sa rýchlo zbaliť a vypadnúť. Zbalení boli za chvíľku, stopy zahaldené a po nich neostalo ani stopy.
Jack viedol, išli smerom do kopcov a na východ. Tony nechápal prečo nejdú k táboru, ale neprotestoval. V blízkosti počul hluk motorov a sem tam aj hlasy, ale ich prenasledovatelia nevedeli kde sú. Keď priletela aj helikoptéra s reflektorom začalo byť horúco. Hon trval už hodinu a stále ich mali v pätách. Tonyho "ja viem všetko najlepšie" sa začínalo prejavovať. Isteže Jack tomu pomohol, najskôr nuda, potom únik nie celkom podľa príručky a blízkosť ich prenasledovateľov znervózňovala. Jack vedel, že nadišiel ten správny čas. Prenechal Tonymu velenie a nechal ho nech si "užije". Unikali zhruba pol hodinu. Potom dostal Tony "nápad" - vzdať sa. zbrane zložili na zem aj s batohmi a čakali. Helikoptéra ich našla o pár minút a o ďalších pár boli okolo džípy a plno vojakov. Tony sa snažil im vysvetliť, že sú na ich strane, ale nič nepomohlo. Spútali ich, nasadili im kapuce, rozdelili a zobrali do tábora. V tábore sa Tony ocitol v malej cele, nevedel, prečo je tu, ani kde je Jack a prečo sa k nemu správajú ako k nepriateľovi. Počul kroky, chytili ho za paže a odtiahli do vypočúvacej miestnosti. Stále mal na hlvae kuklu, nevedel kde je, kto je v miestnosti. Vlastne Tony nevedel nič, akýsi hlas mu začal klásť otázky. Opäť zopakoval to, čo pri zatýkaní. Spýtal sa, prečo ho zatkli a čo sa stalo. Odpoveďou mu bola rana do brucha, v bolesti sa zvalil na zem. Spustila sa na neho lavína otázok, Tony nevedel, čo povedať. Obvinili ho zvraždny vysokopostaveného dôstojníka a dokonca aj vlastizrady. Bol úplne mimo, tak radšej mlčal. Hlas sa z chuti zasmial, čosi pošepkal "dozorcovi" a ten odišiel. Pár minút bolo ticho. Potom sa dvere znova otvorili. Tony cítil, ako ho niekto schmatol a pridŕžal na stoličke. Pocítil pichnutie, chcel sa brániť, no držali ho príliš pevne. Bol si istý, že mu dali nejaké drogy, len dúfal, že to nebude mať trvalé následky. Po pár minútach mu znova položili tie isté otázky a on zas povedal to, čo už predtým. Od slova do slova. Potom prišla ďalšia otazka, nečakal ju a prekvapila ho. "Viete čo tu robíte?" Nie, odpovedal. Dali mu dole kuklu, konečne. Svetlo bolo príliš jasné a chvílu mu trvalo kým zaostril zrak. Pred ním sdel na stoličke Pady - samozrejme nepoznal ho po mene, ale videl, že je to vysokostavený dôstojník. Potom sa pozrel na svojho dozorcu. Moment. To nie je možné.. veď to je Jack! Tony bol úplne mimo. Pady dal slovo Jackovi a odišiel. Jack, ako vždy, hovoril krátko. Vlastne povedal len jednu vetu: "Tvoj veliteľ v boji bol, príručka nikdy." a odišiel. Tony tam ostal nejakú chvíľu sedieť, vhalve si premietal posledných pár dní a "trávil" lekciu, ktorú práve dostal.
Mal mnoho otázok, ale odpoveď mu mohol dať len Jack. Vybehol z miestnosti a ponáhľal sa k Jackovmu stanu. Keď tam dorazil, stan bol prázdny. Nikde ani stopy po Jackovi. Ani nevedel prečo rozbehol sa k letiskovej ploche. Tam už bolo lietadlo pripravené na odlet. Dobehol k nemu akurát vo chvíli keď sa Jack chystal nastúpiť. V momente keď otvoril ústa, Jack ho gestom umlčal a spýtal sa ho: "Ako si vedel, že som tu?" Tony sa snažil nájsť vhodné slovo až napokon polohlasne povedal: "Inštinkt..." Jack sa pousmial a povedal: "Tak sa ho drž." a nastúpil do lietadla.
Tony sa pozeral ako lietadlo narolovalo, odletelo a zmizlo za horizontom. Tony tam ostal stáť v hlave mal ešte viac otázok ako pred chvíľou a takmer žiadne odpovede. Len dve múdrosti od záhadného Jacka, živej legendy medzi sniprami...
EPILOG:
Velké Ď všetkým, ktorí strácali čas čítaním mojej prvotiny
Špeciálne poďakovanie patrí seximelise a sarah_whiteflover za komenty
PS: Ani jeden z dielov neprešiel jazykovou korektúrou.
Napísal Chavez
Vydalo nakladateľstvo CH s.r.o. v spolupráci s BIRDZ
Všetky práva vyhradené, 2007
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
sikovne..........dobre ukoncenie.......melise sa to pacilo..........a podla mna stacia tri diely......clovek si aspon ma co domysliet......
3
...dobreee...a tvoj instinkt bol dobry, ked si to sem dal ...
Som nevedal,ze mas taketo crevo
Som nevedal,ze mas taketo crevo
Napíš svoj komentár
Ale k tomuto dielu, bol fajn, v niektorých miestach mi akurát pripadal zvláštne uponáhľaný alebo ako by som to povedala... vo všeobecnosti druhý diel bol čítavejší ako tento tretí, ale aj tento mal svoje nesporné kvality Len tak ďalej! Páčilo sa mi to, dokonca veľmi.