Bez sladkého by som neprežil/a...

Koľkokrát v živote sme toto už počuli, alebo ešte lepšie, sami povedali. Obchody nás zo všetkých strán bombardujú čokoládami, horalkami, cukríkmi, sladkými jogurtami a kadečím iným. Cukor jeme denne, to je fakt a kto hovorí, že dneska nezjedol ani kúsok sladkého, prijal cukor takisto, akurát v trochu inej podobe... ale poďme po poriadku.

Ide o to, že cukor – taký, ako ho poznáme (biely kryštálový) nepotrebujeme k životu. Niekto si možno povie, že však má teraz stresy, dá si kúsok čokolády, to mu neuškodí, iba prospeje svojím nervom.... alebo že je študent, potrebuje cukor pre mozog, zopár cukríkov ho nezabije...tak trošku bludy. Toto sú reči a rady našich starých babičiek, dnes už dokonale vyvrátené. Holou pravdou je, že síce naše telo potrebuje cukry, ale nie v takej podobe, akej mu ho väčšina z nás ponúka. Sacharidy, najmä zložené sacharidy (do detailov nebudem zachádzať) sú aj ryža, zemiaky, cestoviny, všetko ovocie a áno, aj zelenina obsahuje sacharidy. Pokiaľ nie sme vrcholoví športovci alebo kulturisti, ktorí potrebujú aj tzv. „rýchle cukry“ na okamžité doplnenie energie, po tomto prášku by sme mali siahať čo najmenej. Takže si znovu odpovedzme na otázku.... potrebuje naše telo čokoládu a biely cukor?
NIE.

Biely cukor je nutrične nulový, inými slovami, je nám na nič. Pri spracovaní tej úžasnej rastlinky cukrovej repy, prechádza tento „zázračný“ prášok rafináciou. To je proces, ktorého výsledkom je cukor s nulovým obsahom minerálov, vitamínov a iných prvkov, ktoré naše telo k životu potrebuje. Takže okrem kalórií neprijmeme nič osožné a to nevravím o tom, čo sa deje v organizme po tom, čo sa nadopuje cukrom.

Tak v skratke: dáme si čokoládu, ktorá nám ide do žalúdka a tam sa rozloží. Ako prvé na ranu prichádzajú práve obyčajné cukry, pretože sú jednoduché (nemyslím cukry obsiahnuté v ryži alebo cestovinách, to sú zložené cukry/sacharidy). Nemajú žiadne komplikované väzby, ktoré by bolo treba rozkladať alebo štiepiť (laicky povedané: čím viacej väzieb má to, čo prijmeme, tým viacej enzýmov treba, tým viacej energie organizmus vynaloží na rozloženie takejto potraviny a teda tým viacej kJ naše telo spáli a tým sýtejší zostaneme; ale aj toto má svoje úskalia, tomu sa však teraz nechcem venovať). Proste a jednoducho, cukor sa hneď rozloží a ide do krvi. Nastáva jav, ktorý sa volá hyperglykémia, to sa nám práve zvýšil cukor v krvi nad normu a my sa vtedy pravdepodobne cítime veľmi dobre. Naša myseľ je síce spokojná, no zvyšok tela nie. Je to stav NEŽIADUCI a naše telo s ním musí bojovať, či chce alebo nie, a tak čo urobí? Vylúči inzulín, ktorý začne cukor z krvi odoberať a natlačí ich do buniek, ktoré ho využijú ako svoju energiu. Tu sa stanu dve veci naraz. Pri veľkom množstve cukru majú aj bunky svoj limit a tak sa prebytočný cukor uloží. V akej podobe? No... myslím, že toto už tak trošku tušíme všetci... v podobe tuku. Druhá vec, ktorá sa deje, ak je cukru v krvi veľa, inzulín si s ním síce poradí, ale... a tu je veľké ALE, po svojej robote je inzulín tak rozbehnutý, že si berie dobrovoľne nadčas a začne odoberať cukor z krvi natoľko, že vzniká ďalší nežiaduci jav – HYPOGLYKÉMIA. Cukru v krvi je málo a naše telo nám vyšle signál – som hladné, nakŕm ma! Naša nálada klesá pod bod mrazu, sme mrzutí, máme pocit, že nám niečo chýba, pravdepodobne sme aj nervózni a podráždení (všimli ste si, že to pripomína absťák? áno, cukor je návykový). V skutočnosti nie sme hladní, pretože ak smei predtým prijali nejakú čokoládu, ktorá je kaloricky veľmi výdatná (nutrične nulová), cukor s inzulínom nám v krvi tancovali od hyperglykémie až po hypoglykémiu veľmi krátku dobu a vytvorili tak ilúziu hladu. No ako to už pri ilúziách býva – sú vymyslené. Organizmus ešte berie energiu z čokolády, zatiaľ čo my už snoríme v špajzy a rozmýšľame nad ďalším chodom.

Pokiaľ sa takéto boje v tele dejú len občas, náš organizmus to hravo zvládne. Ak to však človek opakuje veľmi často, t.j. denne, tak je na najlepšej ceste dosiahnuť jednu z civilizačných chorôb – CUKROVKU. A navyše, cukor je obvinený aj z iných nerestí – CHOLESTEROL (cukor je hnusná potvora, ktorá sa dokáže ešte aj premieňať na tuky a tie sú zase veľmi šikovné, takže sa uložia do ciev a výsledkom môže byť INFARKT), navyše znižuje imunitu organizmu, pretože prekysľuje krv, ktorá, aby toto prekyslenie odstránila, vezme minerály a vápnik z našich zubov a kostí – OSTEOPORÓZA je ďalšia choroba na zamyslenie.
Toto všetko sa deje aj pri malých dávkach... pozor na to.

Možno si stále si zúfalo povzdychávate, že však čím si osladíte kávu alebo sladké palacinky? Nuž, je len a len na vás, ako si naložíte so svojim telom, lebo je vaše a navždy to tak bude, no zvážte, či tá biela návyková látka (naschvál som použila túto kombináciu slov) stojí za naše zdravie, ktoré máme takisto len jedno.
No dobre... sú alternatívy cukru, no aj tu platí, že všetko s mierou.
Trstinový cukor. Kopa ľudí ho používa a ani nevie, prečo. Lebo je to in, lebo je to vraj zdravé, lebo sa z neho nepriberá ako z bieleho cukru, lebo mi to povedala suseda... Skutočnosť je tá, že energeticky (množstvom kalórií) je rovnako bohatý ako biely cukor, takže aj ten si môžeme škrtnúť z nákupného zoznamu, pokiaľ sa chystáme schudnúť. Ak však chceme len eliminovať nežiaduce účinky rafinovaného cukru, nech sa páči. Toto hnedé sladidlo je, čo sa týka telu prospešných látok, veľmi vhodné. Trstinový cukor sa vyrába z trstiny, ktorej spracovaním vzniká trstinová melasa (dá sa kúpiť v bio obchodoch), je veľmi sladučká a obohatená o minerály (horčík, železo, zinok) a obsahuje aj ovocné cukry.
Ovocný cukor – fruktóza – sa po prijatí štiepi na glukózu (tá sa už neštiepi a ide iba priamo do krvi). Fruktóza sa teda štiepi v žalúdku a pri jej rozklade sa nevylučuje inzulín. Asi už vieme, čo to pre nás znamená (viď vyššie). Žiadne kolísanie hladiny cukru, žiadny prebytočne uložený tuk a tak podobne... ale aj tu platí zlaté pravidlo, že ho nesmie byť veľa. Predsa len je to cukor a má energetickú hodnotu totožnú s bielym cukrom, len neurobí v tele toľko škody. Okrem toho, je to prírodný cukor, ktorý neprechádza rafináciou a teda je pre telo prijateľnejší, nezaťažuje ho toľko a nenúti tak rýchlo spracovať, resp. natlačiť do krvi a buniek. Mimochodom, fruktózu obsahuje aj všetko ovocie (pozor: banán obsahuje aj glukózu), takže ak budeme najbližšie rozmýšľať či kúpime jablko alebo horalku, vyberme si radšej to prvé.
No... dúfam, že sa mi aspoň trošku podarilo presvedčiť vás o tom, že cukor ako taký naozaj vo svojom jedálničku nepotrebujeme. Ak sa mi to teda zázrakom podarilo, ale nechce sa vám meniť svoje stravovacie návyky z rôznych dôvodov (napr. ste chudá/ý, nepotrebujete schudnúť... ale aj štíhli ľudia môžu mať cukrovku, či cholesterol, na to nezabúdajme), tak si aspoň urobme „zdravú“ radosť a uhasme svoje možno trošku prebudené svedomie tým, že si doplníme do poličiek v kuchyni aj trstinový cukor.

WARNING: niekedy je na balení písané HNEDÝ cukor a to neznamená, že je aj trstinový. Hnedý je iba prezlečený biely cukor, sfarbený karamelom. VŽDY si kúpte taký, ktorý má doslova napísané: Prírodný trstinový cukor NERAFINOVANÝ. Je to istota.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

14 komentov k blogu