Je mi ľúto a ďakujem

Dnes si pred vami srdce vylejem....
Poviem vám čo ma trápi,
a to čo si prajem.

Neviem,
ale dúfam...
žijem,
ale srdce mi puká.
Lebo to čo mne ho trhá,
je len jedna osoba,
kamarátstvom on/a mrhá.
Nechápem,
prečo on/a nechápe....

Sypem,
sypem soľ do rany novej.
Ale ja neprestanem,
nezastavím sa, nepadnem.
Bolesť prekonám,
a len preto lebo on/a sa nestará,
či ja padám, sama vstávam,
nič len moja bolesť stará.....

Kto vie ako to neskôr dopadne,
mne rozhodne to ľúto bude,
že keď ja som bola na dne,
a nevedela som čo bude,
len dúfala som že ma podrží,
no zostala som sama na nádraží.

Ten vlak kde on/a je,
už brázdi svoje koľaje.
Ale ja tam nie som,
priznám, rada by som,
rada by som sedela kde on/a teraz,
avšak to už je len môj obraz.

Obraz ktorý v srdci nosím,
nestratiť ho sa pokúsim.
Avšak ak onen vlak ďalej pôjde,
ja už ho nedostihnem,
neviem či teraz to ešte pôjde,
či ho dobehnem.

Jedno viem však isto,
život je ako cesto.
A rany sú diery v ňom,
a naším ohňom.
Ony sú to čo nás poháňa,
strach zaháňa....

***

...keď niekto nevie pochopiť, keď nič sam nerobí, a jedine čo je schopný urobiť, je to že len to verejne vysloví....keď nevie sam pochopiť ako sa druhy cíti, keď proste nevie nič lebo nikdy nič podobne nerobil ale nakladať sa mu/jej paci....nechápem....neriešim....nechávam osamote....ale trápi ma to, avšak neriešim...lebo nechápem....

***

...ale bojím sa....naozaj sa bojím, že dlhšie to už nevydržím. A preto prosím všetkých nech dodajú mi silu. Silu ísť ďalej....lebo aj keď sa to nezdá...naozaj už nevládzem...a ten pocit že nie som sama, ten pocit že mám niekoho kto pri mne stojí je pre mňa ten najdôležitejší...a preto ďakujem tým ktorý majú so mnou trpezlivosť a zastávajú pri mne, veria mi. Ďakujem, naozaj....

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu