Kokinka a Chibiorange uvádzajú: Ako som takmer zabila samú seba - 2. časť

"Poď so mnou" - povedal nakoniec. Musím ti niečo ukázať. Ešte nie je neskoro. " A spustila som sa za ním po lane do tmy...
Lano tak dlhé a tak žiarivé svet nevidel. Nevedela som kam idem a ani som to vedieť nechcela. Tá predstava, že by som mohla skončiť tak ako som to videla v tom čudnom prelude ma desila....desil ma aj onen muž s nožom, ktorý sa tváril akoby to možné ja nezabil...akoby...som to spravila ja....no bol to on kto mi ponúkol možnosť ktorá to možné ja zachráni. Že zachráni mňa.
No aj napriek strachu a vďaky...aj keby tu neboli tie pocity...niečo ma ku nemu ťahalo. Nejaká nevýslovná túžba vo mne, chcela vedieť o ňom viac. Oná nevýslovná túžba bola hlavným dôvodom prečo som sa pustila na túto neznámu cestu - pustila som sa za ním....

Keby nás teraz niekto videl - pomyslela som si keď som nasledovala toho týpka v plášti ako sa prediera hustým porastom divých bylín, ktoré sa nikomu nechcelo vytrhať, ale radšej sme ju nechali nech si rastie ... Keď vytiahol ostrú kosu spod plášťa, len som tak nadskočila. Na okamih som pred sebou videla zubatú.. veď kto ešte chodí s kosou? Ale mňa nemôže zabiť tak či tak som už mŕtva , no nie? Zasmiala som sa v duchu.

Muž sa na mňa otočil s kosákom - Nezdržuj sa, poď za mnou, čaká nás dlhá cesta. - Akoby čítal moje myšlienky. Nemala som odvahu odporovať tak som si len vzdychla a vykročlla som.

Krok za krokom....šum a praskot okolia....trápne ticho.
"Eh...smiem sa spýtať....?" nestihla som ani dopovedať svoju otázku keď ma kruto prerušil.
"Nie, nič sa nepýtaj, nesmieš nič vedieť pokiaľ sa nemá stať čo sa stalo." povedal chladne.
Sklonila som hlavu v pokornom geste. Keď tu som cítila jeho ruku na mojej hlave.
Svoju tvár mal otočenú opačne a tak som mu do nej nevidela, ale cítila som sa smelšie, ba - pri odmyslení onej kosy - aj bezpečnejšie.
Zatvorila som oči a pohla sa s ním vpred do neznáma....

/Ako je možné že moje srdce poskočilo radosťou pri jeho dotyku? Nikdy som ho nevidela a predsa sa mi zdá známy...Kto to je?/ ....moje myšlienky vynahrádzali konverzáciu a tak som ticho nevnímala tak nepríjemne ako predtým....

Chôdza mohutného bojom poznačeného človeka.. tak mi pripadala jeho chôdza zo zadu. Ktovie čo je zač? Čo zažil? ešte stále som mala pochybnosti či mi náhodou nešibe, lebo toto nevyzeralo vôbec ako skutočné, ale začalo ma dosť zaujímať, kam ma to vedie. Dorazili sme k brehu rieky Leithaopsie, ktorá bola široko ďaleko jediná čistá rieka a vždy pre mňa predstavovala tajomnosť ...
Zastal. Kosu zastrčil do kabáta a vytiahol lístoček. Snažila som sa nahliadnuť, ale on ma odbil pohľadom typu "nestaraj sa". Tak som si sadla do trávy a sledovala som ho.
Po asi dvoch minútach skonštatoval: Teraz počkáme na signál. Tunel sa otvára iba raz denne.
"Kedy?" - spýtala som sa potichu a trochu podráždene, aj keď som nemala šajnu o čom točí.
Neodpovedal. Sadol si vedľa mňa a skúmavo ma pozoroval, čo mi nebolo zrovna dvakrát príjemné...
Znova som sa schúlila do klbka.

Moje klbko bolo moje bezpečie aj keď JEHO prítomnosť ma rozlaďovala. Očkom som na neho pohliadla a ....
Zarazila som sa - pozeral priamo na mňa. Jeho pohľad bol teraz mäkký a jemný ako ten najjemnejší hodváb. Chcela som byť pri ňom práve vtedy, vtedy keď som sa topila v jeho očiach. Moja ruka sa mimovoľne pohla smerom ku jeho tvári. Neuhol sa pod dotykom, dokonca jemne privrel oči a naklonil hlavu. Jemne som sa nadvihla aby som sa dostala ku nemu bližšie. Bola som neskutočne blízko. Cítila som pach jeho tela...cítila som teplo ktoré jeho telo vyžarovalo.
Cítila som jeho dych, ktorý bol rovnako ako môj prerývaný, čo ma skutočne prekvapilo.
Na moment som zaváhala, či je to čo robím skutočne správne...veď ho skoro nepoznám...
Ale dlho sa nedalo uvažovať nedalo...zozadu mi chytil hlavu a pritiahol si ma k sebe.
Naše pery sa spojili a ja som cítila horúčavu v tom bode kde sa to stalo, rovnako aj tam kde mi držal hlavu...
Moje myšlienky sa zbláznili a zastreli sa mi zmysly ďalej som už nemohla ovládať čo robím....

Tretia časť>

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu