Kokinka a Chibiorange uvádzajú: Ako som takmer zabila samú seba - 4. časť

Ležala som v tráve tak ako ma nechal, napoly rozhorčená, napoly nabudená ale videla som, že z jeho strany už nič nebude. S červeňou v tvári som sa posadila, podprsenku som ešte nechala rozopnutú v nádeji, že sa ešte niečo udeje.
Hľadela som na neho a nechápala som, čo sa s ním deje.
Aj tak mi je už všetko jedno... Nech si robí čo chce.

"Prestaň! " - vyhúkol zrazu na mňa.
"Č-čo? - vyjachtala som zo seba.

"Prestaň myslieť na také veci."

Aké veci? O čom to hovorí? Veď nevie na čo myslím.
Ledaže... "Ty vieš čítať myšlienky?".

"Hm. Vyzerá to tak... " - predtým sa mi to nikdy nestalo.. " - zamumlal.


Teraz som si podprsenku rýchlo zapla a posadila som sa ku nemu.
/Povedzme, že by som sa do teba zaľúbila je to možné?/ pomyslela som si, pri čom som sčervenala, ale stále upierala pohľad na neho.
Reakcia ktorú som čakala sa dostavila, takmer okamžite. Jeho bledá pokožka sa postupne začala meniť na rajčinovú.
Nemohla som si pomôcť a začala som sa smiať. Akiste by som sa mala čudovať tomu, že vie čítať myšlienky ale či schválne alebo nie namojveru mi to čudné v ten okamih neprišlo.
Aj keď bola moja myšlienková otázka formulovaná takto, ja som vedela, že už sa stalo. Už som sa zaľúbila.
Prestala som sa smiať a odhrnula som mu vlasy s tváre a zapla košeľu ktorú som mu rozopla.
Jemne som sa usmiala /Krok po kroku/ povedala som si. /Ale odteraz si budem musieť dať pozor na moje myšlienky/ domyslela som si nadurdeným tónom v hlave. /Koniec krásnym predstavám, zbohom.../ už aj som sa lúčila s obrázkami polonahého spoločníka.
Ako bolo vidno už to nevydržal: "Aké predstavy?" vyhŕklo z neho. Moja reakcia bola podobná ako jeho pred chvíľou - celá moja tvár sa ponorila do červeného nádychu.
"Ale žiadne" zamumlala som....
"No ták..povedz..." začal prosíkať.
"Si ako malé dieťa..." povedala som ale v hlave sa mi vynoril jeden nezbedný obrázok. Či ho v mojej hlave videl? Samozrejme. Jeho reakcia hovorila viac než milión slov. Rajčina sediaca vedľa mňa sa na toho možného chlapa spred niekoľkých minút nepodobala ani náhodou. Ale mne to prišlo také ... zlaté.
Moje nervy stratila som kontrolu a s jemným chichitom som sa ku nemu opäť naklonila...

A tak sme pokračovali. Bozkávali sme sa tak dlho a vlhko, ako som sa ja ešte v živote nebozkávala. Zvalila som ho na chrbát a ľahla som si na neho. O chvílu sa pridal aj jazyk, a to už bolo teda niečo. Jeho a môj jazyk sa akoby naháňali akoby boli preteky.

Zrazu sa začali ozývať divné zvuky.
"Člup."
"Čvacht."
"Šplech."

"Čo to je? " - opýtala som sa v duchu.
On ukázal na rieku.

Zpod hladiny sa začala vynárať sklenená fľaška, ktorá nebola plná chlastu ako sa zdalo, ale bol tam papierik s odkazom.

On ho vytiahol a čítal.

Pritom som hľadela neprítomne na vodu. "Čo je? Čo sa deje?"

"Ideme. Priprav sa na prechod cez vodný tunel."

Zobrali sme si veci, ktoré sme náhodou odhodili (alebo zámerne ak to boli nejaké šaty ). Chytil ma za ruku a rozbehol sa. Ja som za ním nestíhala ale aspoň z časti som sa snažila prispôsobiť jeho kroku keďže on bol odomňa o dve hlavy vyšší. Bežali sme.. smerom k rieke.
Bála som sa, hlavne toho dopadu, čo sa stane ak ..
? (V hlave sa mi hmýrila jedna desivá myšlienka za druhou.) Už sme boli dva metre od miesta v rieke kde sme mali skočiť. Vyzeralo to ako vír, ktorý sa otáčal akoby vial zúrivý vietor, pritom všade bolo bezvetrie.

"Na tri!" - zavolal na mňa v rýchlosti.
"Raz, ...(pozrela som na neho vyplašene)
"Dva" .. (bola som pripravená skočiť nech sa stane čokoľvek)
"Tr.. naposledy som sa zastavila, ale on to čakal a chytil ma do náručia. Skočili sme spolu do vírivých hlbín rieky....

Piata časť>

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu