Kokinka a Chibiorange uvádzajú: Ako som takmer zabila samú seba: 6. časť

Poobzerala som sa okolo seba a videla som celú tú škálu pred sebou. Zrazu som začala chápať, prečo som pred malou chvíľou stretla toho rozkošného chlapca. Bol niečím, čo som si v mysli vytvorila, niečím, po čom som túžila, no nemohla mať. Zdalo sa mi čudné, ako presne znázorňoval podobu môjho chceného bračeka. Zvrhlo som sa pousmiala. "V takejto forme by bol skutočne sexy!" Babami by bol obklopený takmer stále!" - začala som sa chichotať, keď tu mi niečo napadlo.
Keď je vymyslený tamten malý, čo ak je vymyslený aj Layden?! To vy vysvetľovalo, prečo ma priťahoval. Bola to dokonalá podobizeň muža, ktorého som chcela?!
Alebo je to skutočne človek, do ktorého som sa zamilovala?"
Pri týchto úvahách som si ani nevšimla, že som sa dostala na ďalšie miesto..

Bola to čistinka uprostred lesa. Netuším ako som sa tam dostala, ale už som to ani neskúmala. Stála som presne v strede a celý svet sa okolo mňa začal točiť - lepšie povedané les okolo čistinky, kde som stála. Zrazu som začula tajomný hlas, ktorý mi šepkal: vyber sssii... Stromy sa stále točili dookola a zrazu sa zmenili na tváre ľudí alebo rôzne predmety... Všetko sa začalo točiť rýchlejšie a rýchlejšie... Čo sa stane ak si vyberiem tamten strom s nápisom škola? Alebo ten s obrázkom nejakej párty... Alebo ten s ... ním? Bol tam on.
Layden. Zízala som na jeho fotku zavesenú na strome a hučanie točiaceho sa okolia som pomaly prestávala vnímať... Vykročila som ... vopred.. už nebudem váhať... nad ničím.

Kráčala som priamo k onomu stromu s ním, rozhodnutá pre neho. Nevedela som, či to bolo správne, ale nemienila som sa ho vzdať. Aj keby bol len výplod mojej fantázie. Chcela som ho viac ako čokolvek iné. Vedela som, že by som pre neho obetovala čokoľvek, nemalo zmysel si klamať. Prišla som k nemu a dotkla som sa tej fotky. Znova som zatúžila sa ho dotknúť, chcela som, aby sa on dotýkal mňa. Chcela som aby sa naše telá spojili v jedno, chcela som ho a na inom mi nezáležalo. Slza sa mi skotúľala po tvári a za ňou ďalšia a ďalšia... Nechcela som si to priznať, nie ja som si to nemusela pripúšťať , ono to bolo viac než isté. Milovala som ho.


V mysli mi preblesklo zopár útržkovitých myšlienok na naše krátke ale zato nezabudnuteľné chvíle. V momente ako som sa dotkla jeho obrázku, niečo sa zmenilo. Vietor mi rozvial moje husté hnedé vlasy a cítila som, že mi niečo šteklilo členky. Pozrela som sa dolu schabou nádejou, že tam bude on... Nakoľko bola tá myšlienka nezmyselná, aj tak som dúfala. Bol to len šuchot jemnej trávy rozviatej vetrom okolo stromu. „Nie..“ . Spadla som... Bola som vyčerpaná, hladná a smädná... a bezradná.. cítila som, ako padám ale zachytili ma nejaké ruky... Tá špecifická vôňa.
Bol to on.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu