Len tvoje ruky sa tak vedeli dotýkať. Na miestach, ktoré boli zakázané, a povolené len tebe. Ako hriechy, ktoré si zmýval z môjho tela. Len letmý dotyk, pohladenie motýľmi krídlami. Tak pokojný, nežný dotyk...

Hovorí sa, že vo vojne a láske je dovolené všetko. Prežívali sme oboje naraz. Rozkvitnutý cit uprostred mínového poľa. Nie, tu sa žiadny motýľ nedostane. Tu umrie akýkoľvek cit. I ten náš...

Pretože si tam ostal ležať a ja s tebou. Na rozpálenej zemi, keď sa všetko pohlo vpred. Keď kričali a my sme nepočuli... keď okolo nás utekali a my sme ležali. A boli sme si navzájom všetkým, na čom záleží...

Až to prešlo a posledný záchvev zeme uhasol. Vzal ťa so sebou. Na tom poli nikdy už nevyrástla kvetina. Bez kvetiny niet motýľa. Rovnako ako bez ruky niet pohladenia. Bez teba nie je nič, pretože si mi bol všetkým.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
malapohroma  21. 8. 2010 14:06
krasne
2 
fotka
eeozniap  21. 8. 2010 16:21
..krásne
3 
fotka
magorita  22. 8. 2010 10:43
jaj niekedy sa pytam ze kde beres inspiraciu................uzasne
4 
fotka
kevin  22. 8. 2010 11:35
fantastické
5 
fotka
omeleta  26. 8. 2010 22:09
súhlasím so všetkými
Napíš svoj komentár