***
Včera bol pondelok. Snažil som sa zamyslieť, odkedy neviem počítať dátum. Vždy keď skončila škola, stratil som sa v numerách ako po páde z vysoko rýchlostného eskalátoru, blúdiac po halách prepchatého obchoďáku. Namiesto ľudí, čísla, a za boha som si nevedel spomenúť aký je dátum. Dokonca ani teraz neviem koľkého je. A to sa zdalo, že pracujúci človek by to mal vedieť.
Takže včera, som sa pobral do drogérie s predstavou, že si zakúpim ústnu vodu, pretože pasta nikdy nie je dostačujúci dôvod existencie zubov. Musíte im dávať viac než máte, inak sa jedného dňa rozhodnú zmeniť majiteľa. Myslím, že nikto by sa nechcel ráno prebudiť bez zubov.
"Žuby moe...že šte?"
Sľubovali na fľaštičke, že chráni pred kyselinami z potravín. To som zvedavý. Neprehĺtajte. Varujú. Nechajte minútu pôsobiť a vypľujte. Svieža mätová príchuť. Tak prečo nie... chutilo to ako zubná pasta. Nastískajte si zubnú pastu do huby pomiešajte a máte ústnu vodu.
Plus, myslím si, že tak znechutený naším stravovaním môže okrem úst byť už len konečník.
Pred tým, než som kráčal sebavedome do drogéria a tváril sa za slnečnými okuliarmi ako okultista privolávajúci všetko zlo, som chcel vstúpiť do knižnice. Milá žienka otvorila dvere skôr než ja a pýta sa či idem na besedu. Blbý výtlm a mafiansky pohľad spoza tmavých skiel. Uf ako krútim hlavou, ona zájde za dvere, či odniekiaľ nevytiahnem rybičku. Však reku hovorím, na čo kudla, keď môže byť rovno sekáčik.
Okružná jazda pokračovala. Moje nohy zašli do toho dva krát dva metre veľkého priestoru vyhradeného pre drogériu v tescu. Naša mama neznáša tesco, vraj jej to tam divne smrdí a je celé divné. Ja len môžem súhlasiť.
Strašne mi to tam pripomína ten supermarket z filmu The Mist. Videli ste nie? Prídu príšerky a jedna pošahaná ženská s mliekom v jednej ruke a kuldou v druhej sa začne vyhrážať, že spácha koniec sveta. Zjavne by som bol ten, ktorý dostane psychotický záchvat a utlčie ju bratislavskou salámou.
Nechodím často do mesta, pretože sa tam zdržujú pochybné existencie typu "oooooo O___O" a tie ja nemám rád. Lebo sa to rehoce až to počuť do kostola, a chodí to akoby to práve zišlo zo stromu. Ale včera som si tak hovoril, že si budem všímať ľudí, ako kto vypadá a čo robí. *Strelí sám sebe facku tĺčikom na orechy* prekvapilo ma, ako matky, teda rodičia, hodíme to na obe pohlavia. Ak teda dieťa nemá dve matky alebo dvoch otcov. Vtedy si pomyslím; "jelitá" šla mamka so svojou malou dcérou. mohla tak chodiť do prvej triedy. Matka mala minisukňu bielej farby s modrým károm a paradoxne ten istý vzor mala jej dcéra len to boli tie také nohavice pod kolená. Neviem čo ma na tom pohoršilo, ale zjavne na tom niečo bolo.
Následne som videl jedného, priam úchvatne na mňa dívajúceho sa človeka mužského pohlavia. Mal som pocit, že sa skôr díva na mňa zo slnka a nevidí ma. Ale tak vypadal ako čierna škvrna na slnku.
Nemám rád, keď sa po mne niekto díva. Priam čumí a potom sa za mnou otočí. Mám chuť sa rozbehnúť skočiť po dotyčnom a mlátiť hlava nehlava. Zistil som, že ľudia sú tak povrchní, že budú skúmať látku košele, ale to, že máte trebárs ebolu, ich necinkne. A potom chorí sa budú vláčiť po chodbách nemocnice a šíriť smrť.
Včera som dokonca díval Vojnu svetov. Neznášam zvuk, ktorý vydávajú tripoditi. Tak sa to píše že? No, proste ho neznášam.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
4
jaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaj boze ako ja milujem tvoje blogy )
pockaj ma stara koli tebe vyhodi z izby lebo sa smejem o druhej rano nahlas
pockaj ma stara koli tebe vyhodi z izby lebo sa smejem o druhej rano nahlas
Napíš svoj komentár
Inak v the Mist by tuto cloviecik zrejme nebol sam kto by mal v ruke bratislavsku salamu a v ociach nepricetny pohlad