Opäť si sadnem na svoje zvyčajné miesto. Otvorím zvyčajné spisy, otvorím tú istú realitu, s rozdielnym myslením. Opäť nič necítim. A ty prechádzaš okolo mňa. Dívaš sa, ako nemôžem vystáť kofeín. Ako sa moja ruka chveje s cigaretou. Od nervozity prikladám kancelárske papiere na monitor. Priliepam ich tam aby som ich nevidel. Ich tváre, ich oči bez zraku. Malé poznámky na farebných papierikoch. Stovky čísel, a opäť len registračné číslo človeka. Nedívaj sa na mňa, až budem vracať krv. Všade navôkol, ako ďalšie registračné číslo. Obeť vlastnej deštrukcie.
Prikladajú ďalšie čísla. Ku každému útržku života. Dôkazy o tom, že kedysi ten človek existoval. Neviem čoho som schopný. Dívať sa a stále sa len dívať. Nerozumiem svojmu pocitu, keď sa dívam. Ako dokáže realita preletieť i skrz moju nekonečnú priepasť?
A opäť si ma našiel. Ostali sme o samote. Odhadzoval som jednu cigaretu za druhou. Pri nohách mi ležala ona. Nezáležalo na tom, že ničím miesto činu. odhodil som ďalší ohorok. Len si sa na mňa díval. O chvíľu sa ti objaví úsmev. Všetkým povieš, aký som nevyužiteľný babrák, ktorý všetko ničí. Otočil som sa od teba a odišiel. S malým červeným svetielkom, ktoré padlo na chodník.
Pripínam si znova visačku s menom niekoho iného. Obliekam si starú, napáchnutú košeľu. S výrazom niekoho iného beriem do ruky zbraň. Možno ich dnes všetkých dostanem. Možno sa budeš musieť dívať na moje krvácajúce telo. Budeš zakladať čísla, a fotiť. Niekto iný bude priliepať papier na monitor. Niekto iný, bude umierať... znova a znova... bude niekto iný len ďalším kusom mäsa na chodníku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár