Life is too short

Tak toto tu musím mať v blogu. Poviedka, ktorú som písala pre kamarátku Ivku.
Príbeh mladíka, ktorý je tak moc poznamenaný pubertou a k tomu zamilovaný do playboya. No milý príbeh
Berte s rezervou

~*~

Neviem ako by som mal začať... známym predstavením ako v poviedkach od Dostejovského, či rýmovaním ako u Shakespeara? A nie je to snáď jedno, ako začnem? Pretože... mojou najväčšou túžbou v živote, bolo si vziať jedného človeka. Nie obyčajného, že jedného, a vziať si ho len tak. Ja, som skutočne túžil si ho vziať za... muža? Manžela? Akokoľvek a pri akejkoľvek príležitosti alebo polohe či akýmkoľvek spôsobom toto čítate, prídem vám neusporiadane ako je moje doznanie. Hovoríte si... čo je to? Začína od stredu, ani neviem ako sa volá, koľko má rokov, ako ten psychopat vypadá? Nuž, všetko sa dá jednoznačne vysvetliť, lenže... ja nechcem. Už jednoznačne, sa mi nechce opisovať ako som si vybil všetky zuby na trojkolke, ako ma starší chlapci na základke vešali na stožiar a kradli mi na telesnej tepláky. Vôbec sa mi nechce hovoriť o tyranii mojej sestry a jej kamošiek v ten deň, keď na moje oči prišli okuliare. Akože, ja môžem asi za to, že som slepý, že jo? Nezastával som a nikdy nebudem zastávať teóriu, že každý s okuliarmi je štvorooké pako. Čo je to prosím vás? Prečo by niekto kto má okuliare mal byť spoločnosťou odsudzovaný, a považovaný za debila? Po pravde, nechápem túto teóriu. Ale dosť o tom... povedal som, že nebudem rozvádzať moje detstvo. Avšak sa dostanem k jednému zvratnému okamihu v mojom živote. Prosím pekne... keď moji drahí rodičia prišli na tú skutočnosť, že ich jediný syn, a to jediný to zvýrazňujem, že ich JEDINÝ syn je homosexuál. Čo som mal asi tak robiť? Začať plakať; oci, prosím, ja sa polepším... alebo nebodaj snáď; nemláť ma už tak, lebo ťa udám! Či snáď; sú i horšie veci, ako napríklad moje vysvedčenie na poličke... no to by rozhodne neprospelo. Ja som bol iný, a môj otec mi zdôrazňoval v jednej vete, sedem krát, že som jeho jediný syn. Asi si myslel, že v tom odhalím skryté posolstvo. Asi to, že by vážne som bol jeho jediný syn? Ale hlavné bolo to, že môj otec si bežal po domácu pálenku ktorá mu ostala od vlaňajšej dovolenky v Rusku... poznámka: nechápem na kieho Rusa, musel vypiť liter vodky a potom sme museli prespávať v tej zime u šialenej žaby... tak sa prosím volá hostinec. K pointe; otec si teda utekal vziať pálenku, nalial sa, troma veľkými dúškami, sčervenal už i za ušami a hneď sa i opil. Na to začal na mne skúšať svoju teóriu o tom, že homosexualita je len prechodné štádium, a choroba. Vytiahol svoju zbierku playboya, o ktorom tvrdí, že ju má už len preto, že je to zbierka... máti je hold naivná, ja za to nemôžem. Začal mi ukazovať obrázok po obrázku. Všetky možné veľkosti, rozmery, farby... proste všetko... myslím, že som nechal oči na tom japoncovi, ktorý tam bol vyfotený s tou kučeravou kozatou brunetou. Dostal som playboyom po hlave a prišla na rad, dávno tajená kamasútra, s ktorou som sa hrával ako malý. Chcel som si vystrihovať obrázky, tak sú tam niekde v stránkach teraz dierky. Ukazoval mi polohy, a že čo robí žene dobre a tak... a ja znova to svoje; a ako presne sa to postupuje pri tom orálnom sexe ? čiže dostať po hlave knihou s tvrdými doskami nie je žart. A potom prišiel kaliber. Porno časopisy. Odfotené pohlavné nechutné akty. Môj otec, ako som zistil, je pekné perverzné hoviedko domáce, pretože nerobí nič iné, než sedí doma. Ehm, dobre uznávam, ešte k tomu nič nerobeniu, robí žiadny bodrel... odvoďte si z toho čo chcete. Takže, zase som odbehol... znova... keďže som sa mu bránil všetkým možným a ubezpečoval som ho o tom, že som skutočne na chlapcov, on prišiel s kalendárom nahotiniek. Ani to nepomohlo. To bol zúfalý pokus o zúfalý koniec. Čo viac povedať.
Viem, čo k tomu dodať... a jest, stala sa taká vec... jedného slnečného dňa, som prišiel so svojej milovanej školy a čo to nevidím za návštevu? Môj otec, moja matka, ich dcéra... a to čudo čo sedelo, vedľa ich dcéry... to bola... žena... ale aká žena, prosím pekne. Niečo také obludné som nikdy nevidel. Matka mala úsmev natiahnutý od ucha k uchu, akoby si ho tak natiahla cez noc. Otec zase prevracal poldecáky a ich dcéra sa tvárila znudene a zároveň zaujato. Čo bolo zaujímavé na tridsať ročnej žene, so silikónmi, dvoma plastikami, umelými nechtami a make upom, ktorým by som dokázal vymaľovať tri veľké paneláky, plus jeden latkový plot a jeden a pol trpaslíka. Jeden z nich by trpel na nefarebnú čiapočku, ale nohavice a čižmičky sú prednejšie, predsa no... tak toto čudo tam sedelo, usmievalo sa a popíjalo spoločne s mojim otcom a zjavne sa spoločne bavili. Moja matka vypadala ako; kurva! Čo si mi to za syna, že môj manžel sa tu rehoce na blbých vtipoch s tridsiatkov?! No jasné, a ja som za to mohol. Nenápadne ubiehala k svojej hrudi, ktorá niečo teda postrádala a div nezačala i plakať. Jej úsmev bol tak natiahnutý, že by jej tie slzy boli do neho vtiekli.

A čo sa stalo.... taška mi automaticky vypadla z ruky, ústa odklaply až mi skoro sánka zletela k nohám a prerazila zem až dole do pivnice. Nemohol som sa ani pohnúť a otec už vstával, a ja som sa stále nemohol ešte hýbať, a otec už bol na nohách a ja som práve začal strácať svoju hrdosť. A otec už bol pri mne. Na to ma vzal usadil vedľa nej a rázne povedal; synu! Toto je Alla, je to ženská ako sa patrí, teraz pôjdete, a budete mať sex! V ten okamih som stratil i česť, dôstojnosť, hrdosť tá sa váľala za mnou zakolaná dýkou a vsiaknutá do koberca. Stratil som snáď všetko, až na úsudok, začal som šialene jačať, vyletel z gauča a utiekol hore po schodoch do svojej izby. Kde som zamkol, zabarikádoval sa skriňami, stolom, stoličkami a schoval sa pod posteľ, kde až tam utíchol môj rev. Však mám šestnásť a tá ženská tridsať... a nie je to náhodou protizákonné?
Čo sa teda dialo ďalej. Môj otec pokračoval vo svojej vojne proti mojej homosexualite. Osobne nemal proti homosexuálom nič, ale ja som bol jeho syn. Niežeby bol agresívny, a šiel ma mlátiť a dával mi kázanie. On bol kľudný a chytrý človek, ktorému fantázia pracovala na sto miliónov obrátok za sekundu. A s čím to znova prišiel? doviedol mi nejaké dievča od susedov. V mojom veku. Celkom pekné dievča... ale vážený, to by to dievča, nesmelo byť sestrou môjho najlepšieho kamaráta, ktorý ma varoval, že ak si s ňou niečo začnem, zláme mi všetky kosti v tele, a k tomu i tie imaginárne, a tie, čo si domyslí. A tie navyše, a ešte stopätnásť ďalších kostí. Takže som rázne povedal; nie, vážim si svoj život. Pokusy môjho otca však nekončili. Zdalo sa, že v práci vážne nemá čo robiť, keď premýšľal nad tým, ako svojho syna previesť na cestu porna, kozatých žien, a tých ostatných vecí. Ja som bol však tvrdohlavý ako baran a mal som to po ňom. Takže, svojim spôsobom šiel sám proti sebe. Otec, ako pracovník na píle mal toľko času na premýšľanie, že stihol píliť i to, čo sa píliť nemalo, preto musel nakoniec ostať dlhšie v práci aby napravil svoju krivdu. Kolegom sa zdôveril o mojom menšom probléme, a na ten večer toho dňa, až prišiel z práce, u nás už sedeli traja dospelý chlapi, ktorým tieklo po brade pivo, miesto mlieka, ale stále to boli batoľatá, na čele s mojim otcom, ktoré nevedeli pochopiť, že Nicolas, ako ja, je homosexuál až to bolí a mraky brzdí. Ja nemám rád, prsia, nemám rád, ženský chichot, ani tie iné veci čo ženy majú. Ja mám rád, pekné tvary, to sa priznám, pevný, sexy zadok, vypracované telo a... nemám na stene xenu, ale herkulesa, a nemám tam ani Angelinu Jolie ale Breda Pitta, ktorého som potiahol sestre, a tá zúúúúrilaaa. Ale to je tá dobrá stránka. Títo chlapi, obsadili náš gauč, a hlasno sa smiali a rozoberali to, aký bol Elvis moc termo. Ako som zistil, chceli sa milo vyjadrovať o homosexuáloch, tak povedali, že je termo. Na to, som ich upozornil, že Elivs nebol homosexuál, a asi si ho mýlia s Frediem Mercurym. Ale to bol tiež omyl, bol len bi. Ale my, tu na predmestí, čo by sme mohli vedieť...
Ako mi tí štyria na čele s mojim otcom pomohli? Nijak. Dokonca som pomohol ja im tým, že som ich ubezpečil, že Marlyn Monrou bola skutočná, a nikto si ju nevymyslel, takže slávili do rána.

Prišla sobota, a moje vyslobodenie. Otec sa rozhodol, že ma vezme na chlapskú poriadnu cestu. Šli sme na ryby. Vzal prúty, návnadu, pivko s ľadom, nejaké sendviče, minirádio, a rybárske stoličky. Všetko to nahádzal do kufra, a šlo sa. Pri jazere, sme boli o necelú hodinu cesty. Našli sme si pekné miestočko. Svietilo slniečko, ranná príjemná rosa... všetko bolo príjemné. Čerstvý vzduch, ani človiečika. Rozložili sme sa skromne a hodili svoje prúty do jazera. O takú hodinku sa to tam začalo zbierať. Hovorím si; tak toto je ten tvoj tichý raj, čo? Toľko ľudí... čo tam prišlo na ryby. Aspoň boli ticho, a chytali tie ryby. Si pamätám pred mesiacom, sme tu boli, a došli tam deti a skákali do jazera. Otec sa darmo rozčuľoval. Mlátil, nadával a div si nezlomil prúd, nevyšklbal fúzy. Smola... ale je dobré povedať, že ani tam neskončila otcova fantázia. Pokračoval vo svojom pláne, ako ma priviesť na cestu pôžitku. Lenže, zistil, že to bude hold ťažké, pretože máloktorá žena bola ochotná ísť na nudnú celodennú výpravu na rybách. Pre mňa to bol odpočinok. A toto bol môj raj, pretože hneď o pár metrov, bol so svojim otcom a bratom na rybách ON! Ten... naj, naj sexy chalan na svete, s pevným zadkom, a permanentkou do fitka. Takmer som neudržal udicu až som ho uvidel. Ako tam stál. Jeho plavé vlasy rozohrával vietor. Svoju opálenú hruď vystavoval slnku. Tá vestička čo mal, bola skutočne len preto, aby sa nepovedalo, že ma zvádza? A ten zadok, keď sa zohol po návnadu, tak som odpadol. Otec vravel, že som brblal čosi o šťavnatých kokosoch a párkach. Vraj kokosy si vysvetliť vie, ale tie párky ho znepokojovali. Keď som otvoril očká a začal vnímať, zistil som, že nado mnou sa skláňa ON a znova som odpadol. Som pako no čo už. Pripísali to úpalu, i keď to bolo moje slabé srdce, ktoré búšilo pre NEHO. na tretí krát čo som sa prebudil, bol zase nado mnou a tento krát sa usmieval. Spolu s jeho neodolateľne sexy úsmevom i jeho modré očká. Povedal; šípová Rúženka sa nám prebudila. Od ďalšieho úpadku môjho vedomia ma prebrala studená sprcha ktorú na mňa láskavo vylial otec vedrom vody. Ešteže tak. ON totiž, chodí na kurz prvej pomoci a je taaak úžasný. No, ryby sa darili, a po menšom súste a pár glgoch vody, som nabral sily aby som mohol vziať svoju udicu a dať sa do toho. Čakal som a čakal a díval sa na NEHO ako sa usmieva a baví so svojim bratom. Až ma čosi zatiahlo, a ja zbavený myšlienok na svet, som nepočul svojho otca, ktorý začal ratovať, a božekovať, a prosiť, aby som prestal myslieť na párky a venoval sa udici. Ale bohužiaľ, silón sa minul, a mňa to vtiahlo do jazera. Bác ho do vody. Všetci sa začali smiať, kričať, že čo za debila skáče do jazera, keď sa chytajú ryby a ja sa topiť, pretože som utrpel šok a nevedel som, čo to znamená, kopať nohami a rukami. Tak som sa len blábotal a vykukoval spod hladiny a snažil sa piť čo najmenej tej vody. A potom prišiel ON. Skočil za mnou, vytiahol ma na breh a ja som ľutoval, že som nehral utopeného... bože... celý ten deň skončil fiaskom... hrozným fiaskom. K tomu môj otec zistil, že zlyhal a tak sa začal utápať v nedeľu prácou na záhrade, že vytrhal matke nielen burinu ale i všetky kvety. To zúrila máti, a zatiaľ čo otca karhala ako chlapčeka pred tabuľou, pálil sa jej obed. Keď som sa od lepenia svojho lietadla snažil informovať ich dcéru, aby kukla čo to tam ten obed v tých hrncoch robí, len mykla plecami a snažila sa ďalej venovať tej suchej slame na svojej hlave. Ja, ako ulepený na sto rokov som sa teda podujal na to, a prilepila sa mi pokrievka o ruku. Hurá, toto Nicolas zase dokázal.

Matka horekovala, že prišla o pokrievku, keď otec odbil od nej guľu, ktorá ostala prilepená na mojich prstoch. No čo? Nebudem s tým chodiť kade tade. Na to vzal riedidlo a ja som bol zase voľný. Až na to, že som cítil ako sa mi leptá pokožka. Začal panikáriť a liať do toho ocot, aby to neutralizoval a potom ma ponoril celého do vody, vzhľadom na to, že to boli len dva prsty, som sa ocitol v jazierku pre kačičky na záhrade.

Nasledujúce hodiny boli už príjemne prežité, vzhľadom na to, že som odmietal opustiť svoju izbu, zo strachu, že ma niečo napadne pod schodiskom, alebo na mňa vybafne z kľúčovej dierky. Tam som si napchal toaleťák... ehm... a k tomu ďalšia vec. Nalepil som sa na svoj dvadsať dva palcový monitor a nespúšťal oči z príliš sexy japonských hercov. Šiel som spať tak o polnoci, pretože po japonských sexy hercoch, nasledoval dlhý iternetový pokec s jedným moc sexy chlapíkom, ktorý bol zjavne na mladších, ale povedal som si, že je to len cez net, a viem sa kontrolovať, tak som to skúsil, a nebolo to také zlé, až na tých jeho desať spôsobov ako ma účinne urobiť vnútri a i vonku na ulici, záhrade, v autobuse, električke, vo vlaku, v parku... no proste.

Ráno bola škola a ja som sa mal vydať napospas JEMU. Prvá hodina znamenala chémiu a jeho očarujúce modré pohľady, ktoré smerovali za mňa na Lindu... ktorá.. bola zo všetkého tak vypatlaná ako len blondíny dokážu byť. To ma naštvalo, že moje pokusy urobili BUM! A môj hrdina, ma musel znova oživovať. Už som si prišiel po pravde trápne. Ani nechcem hovoriť o tom, čo sa dialo po zbytok dňa, pretože to bolo frustrujúce a ON sa mi ani nepozdravil pri obede, i keď, zdravil sa mi ráno, to asi stačí... ale mne nie.

Šiel som si teda skormútene domov, že ma nikto nemá rád na tomto svete. Šiel som a kráčal a nikoho si nevšímal. Je ťažké byť homosexuálom, hovorím si. Ľudia to odcudzujú, ťažko si nájsť priateľov rovnakého pohlavia, a ešte ťažšie milenca... mal som skrátka a jednoducho smolu. Znova som si povzdychol a kopol do malého kamienka na cestičke, keď sa ozval zvonček a ja som následne videl už len hviezdičky. To, čo sa stalo potom, bol hádam len sen...

Od vtedy si HO chcem vziať! Síce ma zrazil, čo letel ako šarkan na tom svojom bicykli ale, ošetril ma, a dal mi bozk na boliestku na líci ako som fňukal, že to stále bolí, a páli. Ah, on ma pobozkal... divím sa, že som vtedy neodpadol. Síce, keď sa jeho nežné krásne pery dotkli môjho bo na líčku, to pálilo ako čert, ale i tak. Boli to JEHO božie pery... neodpadol som.

Tie veci, ktoré sa diali v tých nasledujúcich dňoch, boli zvláštne. Vídal som sa s NÍM akosi čoraz častejšie. Možno sa cítil previnilo, že ma zrazil, ale ja som sa cítil lepšie než môj otec v obložení silikónových tridsiatiek... blbé prirovnanie. Dobre, lepšie ako dušička v nebíčku. Oooh, ten luxus jeho prítomnosti. Stali sa z nás priatelia, a od priateľov sme došli kde? Tu...

Poviem vám, je to pekne ťažké si udržať vzťah, pri blonďatej Linde a iných odrodách z venuše. Moja máti vždy hovorila, čo sa nedá zjesť, to pomli a hoď niekam. Nie je to síce srdcervúci výrok, ale dá sa v ňom nájsť. Tým chcela povedať. Čo nezvládneš naraz, to naporcuj... nie, to som si z toho spravil iný výrok... to je jedno ako to myslela, rozhodol som sa, že HO nenechám utiecť, a žiadnej z tých chýbajúcich rebier HO nedám.

Dnes, máme totiž rande, a ja sa teším na to viac, než moja sestra na kaderníka. Neviem čo na seba a svet sa stále točí ďalej. Ale bolo by dobré vedieť, ako teda, sa priznal, že i ON je na chlapcov? Hold... to bolo tak... čím viac sme boli spolu a mne to prišlo normálne tým menej to prišlo normálne jemu a nakoniec mi povedal; som na rovnaké pohlavie. A ja len; ja tiež, a? no a tak nejak to začalo. On sa usmial, ja tiež a bolo to. viem, čudné s mojou smolou. Ale... čo narobíte. I napriek tomu, že sa nedokážem dívať do zrkadla na to ako vypadám, stále mi hovorí, že som krásny, ako obrázok, anjelik, a pritom anjelik je on, plavé vlásky s modrými očkami, krásnym úsmevom, vypracovaným telom... a ja? Len zvláštny odtieň medových vlasov – čo je to jediné na mne zvláštne, zelené oči, okuliare, dobrý sluch a blbý vkus na oblečenie. Som rád, že som nedostal žiadne vyrážky, to by bol môj koniec. ale moja sestra, ako som priznal, že je tá dcéra mojich rodičov, sa nemohla dívať na tú módnu katastrofu a tak sme šli na obed nakupovať. Vyhádzal som skoro celý šatník a doplnil ho tým, čo tam natisla ona. Ehm, moc toho nebolo, ale na začiatok... vypadá to tak, že budem asi chodiť dlhé dni v jednom kuse oblečenia.

Otec, ktorý sa zmieril s tým, že ma nejde vydať na inú cestu, pretože tá, po ktorej som kráčal je celá zeterasená, si ma odfotil s tým, že vypadám ako Elvis, čo som nevedel ako mám podľa jeho vedomostí o Elvisovi vziať. Ale bolo to jedno. Máti od dojatia sa rozplakala a sestra si pripla zlatý pripínací špendlík ako medailu, že urobila z idiota mini idiota.

A tak Nicolas – čiže ja, kráčal k domu svojho miláčika v tmavých obtiahnutých jeansoch, ktoré mu obťahovali zadok a čiernej košeli. Pripadal som si divne, keď po mne zízali tie blonďaté fúria a jedna aj vrazila do lampy a ostatné sa jej smiali. No nič to. zazvonil som pri JEHO dverách a ako otvoril tak prvé, čo som urobil a povedal bolo;

„Ahoj anjelik...“ a vrhol som sa mu do náruče, čo malo zničujúce následky, pretože sme prepadli dovnútra domu, kde bola jeho matka i otec a zízali po nás ako Ježiško na Budhu. V tento deň, čiže dnes, som sa dozvedel, že JEHO rodičia nemajú ani poňatia, že ich syn je homosexuál. Svoje vyčínanie som pripísal puberte, maminému špenátu na večeru a zlému spánku kvôli susedom a tomu, že som si myslel, že má narodeniny. Vypadali tak na päťdesiat percent, že tomu uverili a ostatné nechali na náhodu, radšej sme sa presmerovali vonku. Kde to padlo.. áno, teraz to padlo...

„Čo robíš?!“ jeho kruté slová a môj mačací pohľad a jeho modré očká anjelika, ktoré si ma prezreli.

„Vypadáš inak...“

„Páčim sa ti?“

„He....“ eeh? V tento okamih si uvedomujem, čo môj otec myslel tým; au! Uh! Jeah, yes! To je ono! Baby, hauuuuu! Pohľadom. Taký bol pohľad ADAMA! Díval sa na mňa ako na zázrak.

„Si nehorázne sexy...“

„A tvoji rodičia?“

„Čo s nimi?“

„Nepovieš im to?“

„Nie... nie sú tak prívetiví ako tí tvoji.“ To prirovnanie, že moji, vo mne zbudilo zaváhanie, či sa Adam hanbí, alebo všetkých sto škaredých veci ktoré sa mi vtedy vynorili v mojom mozočku. Ale tak či tak, šli sme spolu a ja som hádam prvý krát v živote nevnímal jeho slová, len si prehrával svoje myšlienky. Však to nemôže byť tak ťažké. Keby sa môj otec porozprával s Adamovými rodičmi... bolo by to jednoduchšie. Ale nechcel som to robiť bez Adamového povolenia. Predsa len, rozpútať medzi nami peklo, by neznamenalo u mňa len bezvedomie, ale celkový stav hlbokého bezvedomia, hraničiaceho s klinickou smrťou.

„Mám totiž nápad vieš?“ povedal po kine, keď sme sa vracali cez tmavý park.

„Odídeme.“ Na tú poznámku som spravil len bublinu, ktorá mi zalepila ústa. Čo to chce? Odísť? To tak. Zastavil som a díval som sa pred seba do tmy akoby som zbadal Marťana v matkinej sukni.

„Čo to hovoríš? Máme šestnásť, kde chceš ísť?“ Adam sa nám zrazu rozosmial, ako mu to prišlo vážne moc vtipné, že dokázal napáliť takého babráka ako som ja. Podľa mňa, toho moc nevyhral mnou. Len závažie, a večné plačlivé dietko, ktoré zráža na bicykli. I tak to bola jeho vina. Čo potom, že som kráčal po cyklistickej cestičke? Môj otec hovorí, čo sa nedá polapiť, to zažeň a potom to chyť. Ale u mňa to tak neplatilo. Dobrovoľne som sa prepadol do frustrácie, a Adam ma zrazil náhodou. Nikdy ma nenapadlo, že by ma zrazil naschvál... to teda nie...

„...nemyslím teraz...“ jeho smiech bol pre mňa ako potôčik... a ja si pripadám ako magor, ktorý básni... magor.

„Vieš... jedno by som ale od teba chcel...“ riekol tíško a stiahol ma k sebe na lavičku v parku.

„Chcem sex.“ Ozvalo sa tak jednoznačne a rozhodne že som z toho spadol na zem, a to som prosím sedel na lavičke. Mozog asi dal povel, postav sa a utekaj, ale telo to nezvládlo, tak ma hodilo o zem, priamo na zadok. Znova ten jeho smiech a mne len tak príde, tá skutočnosť, že som stále ešte len dieťa. Len to dieťa, ktoré sa práve dozvedelo, že pre Adama je už skoro dospelé a malo by začať tak i žiť. Je Adam skutočne pre mňa vhodný? Možno by mal byť vážne s Lindou a ostatnými. Ženy predsa dospievajú rýchlejšie a skôr... a ja som len decko...

„Nad čím premýšľaš?“ ostal som sediac na zemi a neregistrujúc ho. A tak sa mi snažil všemožne prihovoriť, ale nejak to proste... nešlo. Nakoniec sa usadil na zemi vedľa mňa a pohliadol na nočnú oblohu plnú hviezd.

„Sme spolu krátko, len dva týždne...“ začal znova, čo ma priviedlo k tomu, že bude nasledovať tá veta, ktorú som vo filmoch tak moc nenávidel.

„...musíme si viac samých seba navzájom užiť.“ ...dobre, tak táto veta to zjavne nebola. V tento okamih mi všetko vyšumelo z hlavy. Jeho ponuka na sex, Linda a jej pipky, všetci čo boli proti homosexuálnym vzťahom. Úplne všetci. Pretože v tých slovách, sa ukrývalo kúzlo, o ktorom možno ani Adam sám nevedel. Užiť si jeden druhého... len my dvaja pre seba. Sami v celom svete, ale spolu, a to je pre mňa to najvzácnejšie, čo mi kedy kto dal.

„Keď chceš...“ povedal som ľahostajne a vtedy sa znova rozosmial. Objal ma okolo ramien a začal mi ukazovať jednotlivé súhvezdia. Nechápem ako niekto ako je Adam môže existovať... ale on to chápal, a ja som bol rád, že je... a to mi stačilo.

Ako by som začal... nejakou fázou od Goetheo? Narodil som sa, vyrastal som v... začnem len tak, volám sa Nicolas, som šialene zamilovaný do Adama, a chcem si ho vziať za muža. Hahaaaa... a ak máte niečo proti tomu, bozajte ma!
Poviem vám, život je príliš krátky na to, aby ste si mohli dovoliť riešiť také problémy ako je orientácia, tak dlho...

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu